Monster Inside Him (Zayn Malik)

9.časť - Home

Bála som sa, že Zayn bude na mňa nahnevaný, že sa zopakuje udalosť zo včerajšieho popoludnia pretože som sa pokúšala zavolať Claire. Z toho čo som povedala, by sa nemusel hnevať. Pri najmenšom aspoň v to dúfam.

Počkal ma, kým som nevyšla z Louisovej obývačky a zatvorila dvere než niečo povedal. Ostali sme sami v hale, uprene na mňa hľadel.

"Musíš byť hladná." Predpokladá. Vážne? Po tom všetkom, čo dneska už urobil, nemôžem uveriť, že sa ma spýtal na niečo také.

"Nie naozaj. " Rýchlo som odpovedala. Zagúľal očami.

"Iste nie si. " Odfrkol. "Poď. Ideme." Otočil sa na jeho opätku a šiel ku schodom. Dokonca sa nedokázal pozrieť na mňa, kým som šla za ním.

Nemusí to robiť.

Pokým jeho dlhé svalnaté nohy ho vedú rýchlymi a dlhými krokmi cez halu, ja som stále zbitá a pootĺkaná, takže idem za ním. Idem dosť pomaly, keď sa Zayn zastaví a stlačí tlačítko, aby privolal výťah, ja tam ešte nie som. Pridŕžala som sa steny, snažila som sa kráčať rýchlejšie ale pri každom kroku som cítila ostrú bolesť v bruchu.

"Čo ti to tak dlho trvá?" Vyprskol na mňa. Vyštekla som ospravedlnenie a ponáhľam sa len tak ako to ide. Počula som Zayna vzdychnúť si a započula som ťažké kroky. Sotva som mala čas pozrieť sa pred seba a už ma držal na rukách.

Zayn ma držal takým tým svadobným štýlom. Jeho ruky zovreli moje stehná a chrbát a jeho prsty mi prešli po bruchu. Trhla som sebou, keď ma nechtiac chytil za modrinu na bruchu.

Bolestný sykot unikol z mojich pier, keď ma zovrel v náručí pevnejšie. Okamžite sa na mňa pozrel s obavami.

"Čo sa deje, Zlatko?" Opýtal sa tichým hlasom a pokračoval k výťahu.

"N-nič. Som v poriadku." Odpovedala som a nechcela som sa stretnúť s jeho pohľadom. Hneď ma položil na zem, opierajúc ma o stenu výťahu. Opatrne pritisol svoje telo k môjmu.

"Spýtam sa ťa znovu a očakávam, že mi pravdivo odpovieš! Čo sa deje? " Strnulo sa opýtal tým jeho komandujúcim spôsobom.

"Bolí to. " Zašepkala som, pozerajúc sa na moje nohy. Jeho dlhé prsty ma chytili za bradu a donútili ma pozrieť sa na neho.

"Čo ťa bolí, Zlatko? Povedz mi, pomôžem ti." Pozrel na mňa neveriacky. Tento hajzel. Úprimne, hrá sa tu so mnou?! Presne vie, čo ma bolí.

"Uhmm, moje brucho. " Ticho som odpovedala. Zayn zdvihol pohľad k mojim očiam a bral to na ľahkú váhu. Jeho tieň zmizol pomaly z môjho pohľadu, keď sa sklonil a pomaly pritláčal do tkaniny, ktorá zakrývala moje brucho. Bola som ako zamrznutá, moje srdce búšilo, pokým umiestnil štyri bozky na moje potlčené brucho. Pomaly po ňom prešiel prstami a uprel pohľad na mňa.

"Lepšie?" Nechcela som na to reagovať. Stála som ako zamrznutá a nemo som sa pozerala na chalana kľačiaceho predo mnou.

"Je to tak?" Zablysli sa na mňa jeho dokonale biele zuby. Na britského chalana ulíc Londýna má až moc pekné zuby. Niekto určite investoval veľa peňazí do jeho ústnej hygieny.

"Mmhmm." Zamumlala som, nechcela som ho nechať bozkávať mi moje brucho ďalej.

"Nie, to nie je, Zlatko. Môžeš mi povedať, čo ťa bolí?" Potriasla som hlavou a pomaly som dala vpred zápästie. Schmatol ma zaň, keď stál predo mnou. Starostlivo pobozkal každú modrinu pod jeho silným zovretím. To isté urobil na druhej ruke. Jeho oči sa vliekli až na modriny na mojich pleciach, a čoskoro aj tie boli na rade.

Zostala som stŕpnutá od strachu pri každom miernom, vlhkom bozku na mojej studenej kože. Jeho pery neopustili pokožku kým si robili cestu k môjmu krku. Jeho horúci dych sa rozprestrel cez moju citlivú pokožku, ktorá bola pokrytá modrinami od jeho škrtenia.