Monster Inside Him (Zayn Malik)

30. časť - Like A Child

Vedela som, že nemá zmysel bojovať. Zayn je silný chlap, silnejší ako ja, takže všetky buchnáty, kopance a mrvenie na neho nemalo takmer žiaden efekt. Ale aj tak som bojovala.

Prešli sme garážou späť k výťahom. Zayn ma pokojne držal takým požiarnickým štýlom, tĺkla som ho po ramene, snažiac sa, aby ma položil. Epický omyl.

Ale, keď bol výťah úplne zatvorený a Zayn stlačil tlačidlo na jeho poschodie, potom ma konečne postavil na nohy. Nemohla som nikam ujsť, pretože sme boli "uväznený" vo výťahu, ale Zayn ma stále silno držal po jeho boku.

"Choď odo mňa, ty kretén..." Zasyčala som na neho. Jeho studený pohľad zostal sústredený dopredu, oči na dverách ako maska bez emócii na jeho tvári. Tváril sa akoby ma nepočul, ale vedela som že počúva, pretože jeho zovretie sa významne zosílilo.

Cítila som ako sa mi jeho prsty zabárajú do mäsa, jeho dlaň tlačiaca na moju ruku. Vypustila som slabý bolestivý ston, ale tváril sa, že ma nepočul.

"Zayn, au." Zdôraznila som. Pretočil očami, ale pohľad držal priamo. Dvere sa otvorili, odhaľujúc apartmán, z ktorého som práve ušla. Stále ma držal v zovretí ale prudko ma sotil dnu, vedúc ma do obývačky a prakticky ma hodil na gauč.

Odišiel odo mňa a šiel do kuchyne. Cítila som ako mi srdce silno bije v hrudi. Stratila som toho sladkého Zayna, ktorého som poznala len kvôli tomu, že som sa pokúsila odísť? Oblial ma pocit viny. Úplne som zabudla na jeho detstvo, takže som si neuvedomila čerstvé rany, ktoré som otvorila, až kým Zayn nezareagoval tak zle.

Rozumela som jeho bolesti, sakra mohla som ju cítiť. Stále som si myslela, že Zayn to trochu prehnal... Ale toto bol on. Či? Násilné prehnané reakcie...

Zošmykla som sa z gauča a stlačila som tlačidlo na privolanie výťahu. Keď prišiel opatrne som nastúpila a stlačila garáž. Nič sa nestalo.

Samozrejme, že nie.

Priznám sa, že som to čakala. Ako som sa naučila z mojej prvej návštevy tu, Zaynov výťah funguje iba s kľúčom.

"Vieš, že nemôžeš nikam ísť, Zlatko." Zaynov hlas upútal moju pozornosť. Uprela som pohľad ku kuchynským dverám, kde sa opieral o zárubňu s rukami prekríženými na hrudi.

"Stálo to za pokus." Odsekla som, vystupujúc z výťahu späť do apartmánu. Môj hlas znel silnejšie a pokojnejšie ako som si myslela. Moje celé telo sa triaslo strachom, ale nejako sa mi to podarilo skryť.

Nuž, aspoň som si to myslela.

"Neublížim ti, nemusíš sa báť." Povedal Zayn mäkko, zostávajúc na mieste.

Myslím, že videl priamo cez moje snahy. Bolo trochu strašidelné ako ma dobre poznal a ako dobre som ja poznala jeho. Vedeli sme o sebe navzájom skoro všetko.

"Čo čakáš, že ti poviem Zayn?" Vyštekla som nahnevane. Nasmeroval svoje oči odo mňa, na podlahu. Povzdychla som si a sadla na gauč, pozerajúc smerom od neho.

Bola to chvíľa kým sa ozval.

"Čo chceš na večeru? Rozmýšľal som nad čínskym jedlo, pretože naozaj nemám náladu na varenie a obaja vieme, že ty tiež nie." Začal novú konverzáciu akoby sa nič zlé nestalo. Neveriacky som na neho pozrela, predtým ako som sa postavila a odišla.

Kompletne som ho ignorovala, obišla som ho. Šla som dole do haly a do pracovne. Vedela som, že vie o čo sa idem pokúsiť, ale z nejakého dôvodu ma nesledoval.

Prešla som okolo jeho veľkého mahagónového stolu až k oknu. Pozerajúc dole, som sa chcela uistiť, že je tam požiarne schodisko, ktoré ma donútilo k úsmevu. Obzrela som sa nervózne za seba, očakávajúc kedy sa ukáže nahnevaný Zayn.