Monster Inside Him (Zayn Malik)

31. časť - Safe

"Ak sa postavíš, z tej stoličky, Zlatko, bez toho aby si dojedla svoje jedlo- vyplieskam ťa ako decko. Rozumieš mi? Jedz skôr ako ma naštveš." Hľadela som s naširoko otvorenými očami na Zayna, ktorý sa nado mnou týčil s rukami roztiahnutými po oboch stranách, aby mi zabránil v úteku.

"Č-čo?" Jemne som zašepkala.

"Potrebuješ, aby som to zopakoval, Zlatko?" Vyštekol, jeho tvár sa zmenila v úškľabok. Dokonca aj cez škaredý výraz, vyzeral Zayn stále dobre.

"Vyplieskam ťa. Prehnem si ťa cez koleno a dostaneš, ak nezješ svoje jedlo." Vysmieval sa mi naštvane. Okamžite som sa stiahla pred jeho hrozbou.

"Sľúbil si." Zamumlala som potichu. Moje ruky sa triasli, keď som ich dvihla, aby som sa dotkla Zaynovej tváre.

"O čom to kurva hovoríš?" Hrubo schmatol moje zápästia do jeho ruky, berúc od neho môj dotyk.

"T-ty si mi sľúbil, že na mňa už nikdy znova nepoložíš ruku. Sľúbil si to....Pamätáš, tri údery?" Položila som svoju druhú ruku na jeho. Prižmúril na mňa oči.

"Pamätám si to, ale všetky tie veci prestali platiť, keď si sa pokúsila ma opustiť a odísť späť do štátov!" Zakričal, hrubo tlačiac moje ruky od neho a búchajúc päsťou. Ustúpila som dozadu.

"Sľúbil som ti, že sa o teba postarám. Nezraním ťa, udržím ťa zdravú, ochránim ťa, že budeš šťastná ale bol by som hrozný ak by som ťa tam nechal sedieť a hladovať len pre to, že si na mňa naštvaná." Zavrčal prechádzajúc sa predo mnou sem a tam.

"Zayn ak so mnou budeš zaobchádzať takto - ako s neschopným deckom - neviem, či ti budem schopná odpustiť." Informovala som ho, pozerajúc sa všade len nie na neho. Počula som ako mu z úst unikol temný smiech, ktorý robil ťažším to, aby som udržala moje oči plné strachu, teraz vo zvedavosti.

"Myslíš si, že neviem, že ma nenávidíš? Už mi je to jedno! Chcel som, aby si ma milovala, bola so mnou, bola moje dievča, ale teraz ťa musím udržať v bezpečí a toto je jediný spôsob ako sa viem o teba postarať. Takže mi je úplne u prdele, či ma nenávidíš. Dostanem sa cez to." Kričal hlasno. Cítila som ako mi tečú slzy z očí.

"Ty, ty si myslíš, že ťa nenávidím? Zayn, nikdy by som ťa nemohla nenávidieť. Nezáleží ako veľmi sa snažím. A ver mi, snažila som sa. Po prvom raze ako si ma zobral von som ťa chcela nenávidieť. Potom ako si ma zbil v uličke, keď som sa snažila ťa odtlačiť od Andrewa som ťa chcela nenávidieť. Ale pre nejaký chorý dôvod som nemohla." Vzlykla som, zdvíhajúc moje nohy zo stoličky, takže som si mohla pritiahnuť kolená k hrudi.

"A teraz, vieš, po všetkom, čo sme zažili. Po tom ako si bol.... Stále myslím na to ako dobre sme spolu pasovali a ako, napriek tomuto všetkému, chcem byť s tebou a NENÁVIDÍM SA za to, ale nedokážem nenávidieť teba. Nikdy." Pozrel na mňa hryzúc si jeho peru, rozkošný, nervózny zvyk, ktorý neustále ukazoval.

"Zlatko, potrebujem prosím, aby si sa najedla a prosím nechaj ma postarať sa o teba. Potrebujem, aby si ma počúvala. Toto nie je o debatovaní. Tiež si mi to sľúbila." Rozhodol sa konečne. Jeho hlas bol jemnejší, menej podráždený, ale stále s nádychom autority.

"J-ja nebudem jesť, Zayn," prekrížila som si ruky na hrudi," nie pokiaľ mi nedáš slobodu."

"Prečo ma nenecháš sa o teba postarať?" Zamrmlal, kľakajúc si predo mňa, takže sa mi díval priamo do očí.

"Pretože ťa nemôžem nechať všetko kontrolovať. Nemôžem ťa nechať ma kontrolovať. Práve teraz s tebou nechcem byť." Konečne som znovu mala vyrovnanosť v hlase. Stále som si utierala slzy rukávom, ale aspoň som nesmrkala ani neplakala ako predtým.