Monster Inside Him (Zayn Malik)

47. časť - Zayn's POV

Keď moja Hannah konečne zaspala, musel som sa trochu odsunúť od jej útleho tela. Prikryl som ju a poriadne ju zababušil do prikrývky. Odolal som pokušeniu, ľahnúť si nad ňu a zostať tak naveky, ale prinútil som sa odísť, venujúc jej aspoň bozk.

"Ako jej je?" vybehla na mňa Eleanor hneď, ako som vyšiel z izby.

Zodvihol som ruky s dlaňami vpred a prešiel rovno okolo nej . Doslova som sa začal triasť, čím ďalej som kráčal, tým viac som sa jej vzďaľoval.

Roztiahol som jej nohy.

Videl som čo jej urobil.

Mala na stehnách modriny v tvare hnusných prstov. Bola tam opuchnutá a krvavá. Celé jej telo akoby na mňa kričalo a ja som vedel, že to, čo Eleanor povedala, bola pravda.

To hovädo ju znásilnilo.

Tak veľmi ju zranil.

Akoby som ju už dosť nesklamal ja.

Akoby únos a zneužívanie nevytvorili už dosť veľkú jazvu. Asi keby ... Asi by som bol nútený predtým zabiť každého, kto mi stál v ceste, sila by sa stále len zvyšovala a zvyšovala a neviem si predstaviť ako by to dopadlo ale...

Nielenže sa dotýkal môjho dievčaťa a jeho penis bol v nej, ešte ... zničil ju. Ten hajzel jej vzal slobodnú vôľu. Mal s ňou sex viackrát ako ja, kurva.

Ja som nechal rozhodnutie na nej a ten skurvysyn ju znásilnil. A znova. A znova.

Vedel som, že mám publikum. Mohol som cítiť , všetky tie pohľady na mne, ale nikto sa neodvážil zastaviť ma. Od hnevu som vrazil do steny. Cítil som krv ako mi steká dole po zápästí, keď som vytrhol svoju ruku zo sadrokartónovej dosky. Škrabol som rukou o tie rozbité kusy, ale v tej chvíli mi bolesť robila dobre.

Bola to iba malá odplata za všetku tú bolesť, ktorú si pretrpela Hannah.

Konečne som sa otočil a videl ľudí, ktorý na mňa pozerali. Päť párov očí, akoby boli z toho dojatí. Päť trasúcich rúk bez odvahy.

Títo ľudia boli jediný, ktorý ma nechali stáť v obývačke a vylievať si zlosť, nechali ma spať na gauči, takže ak tu chcem byť, v tom prípade ich potrebujem. Títo ľudia mali toľko možností otočiť sa mi chrbtom, ale namiesto toho prišli a podržali ma, pomohli mi vyliečiť moju druhú polovičku. Títo ľudia sú moja pravá rodina.

Niall a Liam sedeli na gauči, zatiaľ čo mi venovali súcitné pohľady. Harry sedel pri stole a jeho päste boli zložené na stole tak pevne, až mu z toho beleli kĺby. Eleanor stála, rukou si zakrývala ústa, zatiaľ čo jej slzy tiekli z očí. Louis bol za ňou, rukami ju objímal, tisol si ju na svoje telo, pokúšajúc sa, aby sa cítila pokojne.

"Je tak zničená. Je... neviem či sa niekedy bude cítiť lepšie." Šepkal som.

"Chlape, nezabúdaj s kým si sa to zamotal. Je to Hannah. Je jednoducho vystrašená, ale je silnejšia, ako mi všetci, je neskrotná a som si istý, že to prekoná," ozval sa Harry, jeho hlas znel dosť tvrdo.

"Si naozajstný retard, keď si myslíš, že sa cez to neprenesie," vážne povedal Liam. Prešiel som si ich všetkých a pohoršene som zavrčal.

Ale v niečom mali pravdu.

Hannah sa cez to prenesie.

Pravda?

"Ale bude to dlhá cesta," povedal Niall nasrane, "podľa toho, čo nám El povedala..."

"Neboj sa chlape, Jay zaplatil za to čo urobil." Povedal Harry pohodlne ale znelo to tak zvláštne až sadisticky. Trošku mi to pomáha cítiť sa lepšie.