Monster Inside Him (Zayn Malik)

45. časť - Zayn's POV

Stál som medzi troskami. Medzi popolom. Medzi telami.

Necítil som žiadne výčitky, keď som kopol do horiacich pozostatkov muža. Jeho oblečenie bolo pripálené na jeho kožu a jeho oči boli stále otvorené. Nekonečné hnedé studne na mňa v bolestiach, žiadajúc hľadeli. Tento muž nezomrel rýchlou smrťou, tým som si istý.

Ale je mi to jedno.

Som monštrum. Chladný až do skurveného jadra. Jeho smrť mi takmer spôsobila radosť. Takmer.

Jediná vec mi v týchto dňoch mohla priniesť radosť a ja som ju nemohol nájsť.

"Našli sme ho!" jeden z mojich mužov sa ku mne ponáhľal, aby ma rýchlo varoval. Rýchlo som sa otočil na päte a zbadal som samotného diabla. Jay bol predo mňa strčený niekoľkými vernými členmi môjho gangu a bol donútený kľaknúť si predo mňa. Jeho studené čierne oči na mňa pobavene hľadeli. Nevšimol som si žiadny strach.

"Budeš si želať, aby si bol mŕtvy, kokot." Zasyčal som na neho, kopajúc ho silno nohou do žalúdka. Snažil sa ohnúť a trochu zakašlal. Takmer som sa na seba uškrnul pri jeho bolesti. Takmer.

V bolestiach sa na mňa nepozrel. Ale potom som v ňom videl pýchu.

"To je vtipné. Toto je presne to čo som hovoril pred pár hodinami tvojej štetke." Jeho ústa sa skrútili do diabolského a zvráteného úsmevu .

Celé telo sa mi triaslo od hnevu a začínal som vidieť na červeno. Vrhol som sa dopredu a obtočil ruky okolo jeho lasičieho krku. Takmer okamžite ma od neho ťahali dva páry rúk.

"Zayn. Stop." Hovoril Liam do môjho ucha.

"Stop, nechceš ho zabiť. Chceš, aby trpel." Pripomenul mi. Rozčúlene som sa k nemu otočil.

"Áno kamoš. Postaráme sa o neho. Sľubujeme." Prízvukoval Harry. Odtlačil som ich a otočil som sa chrbtom k lídrovi žralokov.

"Spravte to tak zlé ako to len bude možné." Zavrčal som bez toho, aby som sa obzrel. Viac som sa už na Jaya nemohol pozerať. Nabudúce ho uvidím v pekle.

"VYHRAL SOM!!!" Smial sa, keď ma Liam a Harry ťahali zo skladu. Moji muži ho podpálili, ale len tak, aby základy ešte zostali.

"Vyhral som, pretože je zlomená. Nikdy nebude rovnaká!" Predtým ako som sa mohol otočiť a tresnúť ho do jeho odpornej papule ho chlapci vytiahli von.

Ja a moji muži sme pokračovali v prehľadávaní budovy. Prehľadal som odvrátenú stranu skladu, moje ruky zúfalo hľadali niečo, čo by schovávalo útlu postavu Hannah.

Oh, Bože, čo ak je mŕtva?

Musel som vytriasť tú myšlienku z hlavy. Nemohol som o tom rozmýšľať. Nemohol by som fungovať ak by to bola pravda.

Hannah. Moja Hannah.

"ZAYN! Hneď ako som počul, že ma niekto zavolal prišiel som k Louisovi.

"Je tam. Niall ju má." Louis potľapkal môj chrbát a pokynul hlavou k jedným z dverí, ktoré prežili požiar. Otvoril som ich a uvidel som schodisko, ktorého koniec bol pohltený temnotou. Mohol som vidieť záblesky Niallovej baterky.

Schmatol som jednu, ktorú držal Louis a zapol som ju. Šiel som dole po schodoch , kde som našiel v stene malý zárez a pár kvapiek krvi. Nemohol som sa prestať psychicky rútiť. Bola jej. Bola tu.

"Zlatko, potrebujem, aby si ku mne prišla." Počul som jemne šepkať Nialla. Pokračoval som ďalej do suterénu, predtým než som počul dievčenský výkrik a plesknutie.