Monster Inside Him (Zayn Malik)

32. časť - Panic

Zobudila som sa neskôr. Slnečné lúče prúdili cez žalúzie na okne a dopadali na moju pokožku, otepľovali ju. Som v pasci na posteli, kúsok od Zaynovho tela.

Ležal hneď veľa mňa. Jeho nahá hruď sa stlačila čo najviac ku mne. Od úplného kontaktu nás oddeľovala len moja podprsenka. Jeho noha bola omotaná okolo mojich.

Jedna ruka ma držala okolo pása ako železné zovretie, klopkajúc po mojej pokožke. Druhou rukou ma objímal cez hrudník a vankúšiky prstov mal prilepené na mojej koži. Otočila som sa, aby som sa na neho mohla pozrieť.

Jeho tvár vyzerala tak pokojne. Zvyčajná maska hnevu, ktorá som si myslela, že nikdy nezmizne bola preč. Začula som tiché chrápanie vychádzajúce z jeho pier.

Snažila som sa zliesť z postele a obliecť sa, ale Zayn ma totálne uväznil. Jeho stisk bol čoraz silnejší, bolestivejší, dokonca som sa snažila sa nejako vykrútiť. Ale Zayn stále spal. Dá sa povedať, že aj keď je v bezvedomí tak ma stále potrebuje pri sebe.

"Zayn..." Zašepkala som, pokúšajúc sa ho udrieť do hrude. Zaryl prsty do môjho tela a pritiahol si ma tak blízko ako to len šlo. Dýchal pomaly a stále spal.

Nechcela som ho zobudiť a nechcela som, aby ma tu našiel v jeho posteli a v jeho spodnom prádle. Nechcela som, aby si myslel, že náš vzťah môže fungovať tak jednoducho.

Myslím, že chcem byť s ním, ale sú tu niektoré časti nás, pre ktoré musíme bojovať, pre ktoré sa hádame. Ale veď predsa môžeme robiť vždy to, čo robíme, zamiesť to všetko pod koberec.

Vzdala som sa a odpočívala na jeho potetovanej hrudi. Aj tak, naše nahé telá zapletené medzi sebou, to nie je až taká zlá vec..

Nechala som svoju ruku, aby sa dotýkala jeho brucha. Pomaly sa moje oči začali zatvárať a ja som znovu zaspala.

"Zlatko." Niekto ma budil. Predstierala som, že nepočujem, nech je to ktokoľvek a otočila som hlavu na stranu.

"Poďme, Hannah, zobuď sa." Niekto sa zasmial. Cítila som ruku poštekliť ma po líci, ale podarilo sa mi ju odtisnúť.

"Nieeee." Zamumlala som, neotvárajúc oči.

"Je štvrť na jednu, Zlatko. Eleanor nás nakope ak ty a ja prídeme neskoro." Potiahol ma jemne za plecia. Trošku som otvorila oči.

"Čo..." Posadila som sa. Teraz už oblečený Zayn sedel predo mnou s krásnym úsmevom na tvári.

"A musíš sa prezliecť. Nemôžeš ísť preč z tohto apartmánu takto...oblečená." Moje oči sa stretli s jeho, keď si ma premeral od hlavy až po päty. Takže som radšej pokúšala vyliezť z postele.

Vzdychla som si, keď ma chytil za členok a potiahol ma naspäť k nemu. Sledovala som jeho oči kým sa nakláňal nado mnou.

"Myslím, že máme pár minúť na náhradné..." Uškrnul sa. Využila som šancu dostať sa spod neho a dostať sa naspäť na podlahu. Vyšla som von z jeho izby, samozrejme, že šiel za mnou.

"Chceš to robiť ťažšie ako to už je, Zaynie." Pohladila som ho po tvári a zamierila k miestu, kde som mala svoje veci.

"Máš sakramentské šťastie, že vyzeráš tak dobre v tvojich nohavičkách, inak by som si ťa prehodil cez koleno za to, že ma tak voláš." Zavrčal za mnou. Vybrala som si nejaké oblečenie a šla som do hosťovskej izby.

"Čo sa ti nepáči na tom, keď ťa volám Zaynie?" Opýtala som sa s nevinným úsmevom.

"Prestaň ma provokovať!" Varoval ma, ale viac menej to bol vtip pre jeho grimasu v tvári.