Monster Inside Him (Zayn Malik)

15. časť - "Because I love you"

Pozerala som sa na dvere s nenávistným pohľadom a čakala som na Zayna, kedy sa vráti zmlátiť ma, ale to sa nestalo. Zavrela som oči a pevne ich otvorila až keď som dúfala, že sa objaví, ale ani to sa nestalo. Možno na niečo čaká. Možno čaká, kým neodídu jeho priatelia, aby nikto nemohol počuť môj bolestný krik, keď ma nemilosrdne bude biť.

So slabým povzdychom som sa doplazila k posteli uprostred miestnosti a snažila som sa vyšplhať na ňu. Ak mám čakať na svoj neodvratný osud, môžem mať aspoň pohodlie. Pritúlila som sa pevne k okraju postele a dávala som pozor, aby som sa nedotkla žiadnej zo svojich už existujúcich modrín. Vedela som, že ma čaká väčšia bolesť, keď sem vbehne Zayn. Keď o tom hovorím, stále neprišiel. Niekoľko hodín som ho čakala ale potom som podľahla mojim ťažkým viečkam.

Prebudila som sa až do úplnej tmy. Čakala som, že Zayn bude sedieť na stoličke v tmavom kúte, ale na moju úľavu, nebol tam. Vyzeralo to, ako by nikto nebol v miestnosti odvtedy ako som zaspala. Zhromaždila som toľko silo, koľko som len mohla, aby som vstala z postele a podišla k dverám. No moje telo sa ani nepohlo.

Plakala som, kričala a prosila, ale nedostala som žiadnu odpoveď. V skutočnosti som nič nepočula z druhej strany od dverí. Uch, možno Zaynovi kamaráti odišli. Možno som mala šťastie a odišiel tiež. Možno odišiel na znak taktu milosrdenstva a nechá ma na smrť vyhladovať.

Držím si palce.

Pokračovala som a zaútočila som na dvere s poslednou štipkou energie, ktorá mi v tele ostala. Potom, čo som sa fyzicky aj citovo vyčerpala a liečenie mojich zranení si vzalo svoju daň, spadla som na zem a stratila sa v tme.

Prebudila som sa až za denného svetla, takže som musela prespať veľa hodín. Slnko prúdiace cez okno mi zasvietilo do očí.

Niečo tu vonia.

Bol to jednoznačne pach potravín. Pre niekoho, kto nejedol Boh vie ako dlho bola tá vôňa ako nebo a peklo. Bola to mučivá úľava.

Otočila som hlavou smerom odkiaľ prichádzala vôňa. Na pravej strane postele pri nočnom stolíku (ako do pekla som sa dostala do postele? Odpadla som na podlahe...) bola biela tácka s chutným grilovaným syrom. Medzi hrubými vrstvami syru sa ukrývali paradajky. Bola tam aj úhľadne nakrájaná mrkva na opačnej strane ako syr. Za tanierom bol pohár čistej a studenej vody.

Pocit nevoľnosti od hladu ma úplne pohltil. Dychtivo som siahla po potravinách ale rýchlo som sa odtiahla, akoby ma ten syr uhryzol. Preboha, pravdepodobne do toho dal nejaké drogy. Možno chcel, aby som bola ešte slabšia, keď ma príde zbiť.

Skurvený bastard.

Ignorovala som zbiehanie slín na jedlo tak dlho ako som len mohla. Túžobné pohľady kútikom oka mi moc nepomáhali. Nakoniec som sa zlomila a pustila sa do jedla ako hladný pes. Pravdu povediac, vyzeralo to akoby som nejedla celé dni. Och počkať...NEJEDLA SOM CELÉ DNI.

Myslím, že ak Zayn chce prísť, už by prišiel. Či tak alebo tak dával mi pilulky do jedla a myslím, že aj tie pilulky, čo som možno mala v sebe by mu nezabránili v ničom.

Lapala som dychom po zvyšku vody, keď ma kúzlo závratu zložilo ako tona tehál. S trasúcou rukou som opatrne položila šálku a ľahla si opatrne do postele. Cítila som ako sa moje viečka neprirodzene zatvárajú až ma prinútili vypnúť.

Moja posledná myšlienka predtým než som upadla do bezvedomia bola sakramenstký-bastard-omámyl-moje-jed...

Do riti. To je ako déjà vu.

Zobudila som sa v tme, znovu s vôňou jedla vedľa mňa. Tentoraz to bola dusená zelenina s ryžou a pohárom mlieka. Snažila som sa odolať, pretože som nepochybovala o tom, že v tom boli nejaké drogy ale opäť som zlyhala.