Monster Inside Him (Zayn Malik)

40. časť - Reconnection

"Nerozumiem o čo ide." Zamrmlala som, pokúšajúc sa aby to znelo drsne. Zayn zastonal a zdvihol malú brožúrku.

"Snažím sa ti to vysvetliť, tak čítaj, možno to pomôže." Podal mi brožúrku, oprel sa v kresle, zložil si ruky na prsia a díval sa pohoršene všade okolo.

"Už som to prečítala, Zayn!" Hodila som brožúrku naspäť k nemu. Postavila som sa zo stoličky. Zagúľal očami a začal zbierať malé časti brožúrky, ktoré boli rozhádzané okolo stola.

"Vieš, čo? Budeš rozumieť lepšie, keď si to zahráme. Je to ťažké skúšať to s dvoma ľuďmi takže, keď prídu znova chalani budú nám musieť pomôcť, aby si sa to naučili." Rozhodol sa bez ohľadu na mňa.

"V prvom rade neviem prečo sa mám učiť túto hru a v druhom vyzerá stupídne." Cítila som sa urazená z toho, že ma prekonala takáto sprostá hra, ale nemohla som si pomôcť. Moje konanie kontrolovali hnev a rozpaky. Zayn zbalil celú hru a návod položil na vrch tak, aby bol ľahšie k nájdeniu v budúcnosti.

"Nie je to hlúpa hra. Je zábavná ak vieš ako ju treba hrať, Zlatko." Zasyčal. Zayn nemá moc rozvinutú trpezlivosť, takže bolo bezpečné povedať, že sme na hranici hádky o tom, či je tá hra stupídna.

"Je to hlúpa hra. Nikdy predtým som o nej nepočula. Musí to byť nejaký Brit, kto ju vymyslel." Predniesla som, trvajúc na tom, že budem druhá v tejto skurvenej hre.

"Okej, Hannah. Spojené štáty majú Risk. Ty si asi o nej nikdy nepočula, ale je to fakt medzinárodne známa hra." Odvrkol, dávajúc krabicu naspäť na miesto medzi ostatnými troma hrami, ktoré má Zayn v byte, kufrík na poker, šach a Mastermind. Jediné hry, ktoré vlastní a jediné štyri hry, ktoré nemám ani tušenie ako sa majú hrať.

Rozhodli sme sa zostať pár dní a zlepšiť moje hráčske schopnosti. Očividne sa Zayn necítil dobre a ja tiež, ešte všetko ma bolelo. Najlepším čo sme mohli urobiť bolo zostať a relaxovať.

"Mám sa vôbec snažiť naučiť ťa ostatné tri hry alebo budeš kurviť aj tie?" Pozrel striedavo na hry a na mňa.

"Poznám niečo lepšie s čím by som sa chcela kurviť. " Usmiala som sa na neho, dúfajúc, že trošku rozveselím konverzáciu. Znova sa uškrnul.

"Zlatko, ak ma ideš dráždiť, nebudem potom schopný sa ovládať, ale nechcem ti ublížiť." Povedal jemne akoby to vysvetľoval batoľaťu. Pokrútila som hlavou na neho a odhojdala sa k chladničke.

"Čo keby sme sa trošku schladili a ja uvarím obed?" Navrhla som. Začala som sa prehrabovať v skrinke, ale moja pozornosť sa aj tak vrátila k Zaynovi, keď sa jeho dunivý smiech začal rozliehať po miestnosti.

"Z čoho si robíš prdel?" Odsekla som, vediac sakramentsky dobre, aká bude jeho odpoveď. Zakaždým, keď som sa pokúšala variť, musel sa na mne smiať.

"Ty ideš variť obed? Prosím." Samozrejme nikdy neprepásol príležitosť si vystreliť z mojich kuchárskych zručností.

"Pre tvoju informáciu, môžem spraviť sendviče, ďakujem veľmi pekne." Moja pozornosť sa vrátila k hľadaniu ingrediencií, ale skrinky boli prázdne. Podišla som ku chladničke a našla to isté nič.

"Kam sa to všetko jedlo podelo? Prisahám, že naposledy, keď som ju otvárala bola plná." Otočila som sa na Zayna, ktorý si zakrýval oči od smiechu.

"Zjedli sme ho, hlupáčik." Zahryzla som si do pery pri tej inteligentnej poznámke.

"Kedy sme boli naposledy na nákupe potravín?"

"Nikdy sme neboli, Eleanor nám vždycky všetko nosí. Nevadí jej to." Pokrčil ramenami. Zostala som ako v šoku. Ako môže niekto kto žije sám nechodiť na nákupy?