Monster Inside Him (Zayn Malik)

11. časť - Fire Escape

"Otvor, Zlatko." Jemným hlasom šepkal z druhej strany. Udržala som v sebe myšlienku zvracať pri pomyslený na neho. Počula som jeho hrubé klopanie na dvere. Ustúpila som od dverí. Pritisla som sa k múru čo najďalej od neho.

"Nemám problém vylomiť tieto dvere, Zlatko. Teraz otvor." Povedal jemným hlasom znova. Neodpovedala som. Nemohla som. Nechcela som. Nikdy neotvorím tie dvere pre neho. Som si istá, že by som ich nikdy neotvorila.

"HANNAH!" Kričal a jeho hlas sa premenil v pokojnú vyrovnanosť. Začula som hlasný zvuk, ktorý sa ozval od dverí. Jeho päsť udrela do dverí, nepochybne. Zrazu som bola vďačná za drevenú bariéru, ktorá sa nachádzala medzi mnou a ním. Nedokázala by som si predstaviť, že by som tam bola namiesto tých dverí ja.

"Dobre! Uvidím ako veľmi tam chceš zostať celý skurvený deň. Nakoniec sa zlomíš! " Temne sa zasmial. Čakala som, že bude na mňa ešte viac kričať ale on to neurobil. Pozrela som sa cez kľúčovú dierku aby som zistila či tam ešte je. Je tam.

Zayn sedel na podlahe oproti dverám opretý chrbtom o stenu. Bol ešte oblečený v boxerkách z predchádzajúcej noci, čo mi pripomenulo, že mám stále na sebe jeho košeľu. Roztrhala som nežiaducu látku z môjho tele a hodila ju do záchoda. Ja hlúpa, som zostala len v podprsenke a nohavičkách....Inteligentné.

Klesla som na zem a chrbát som si oprela o dvere sprchovacieho kútu. Hlavu som si skryla do rúk. Čo som to urobila? Sedím tu potichu asi viac ako hodinu a Zayn stále na mňa volá a prehovára ma.

"Pripravená dať si prestávku, Zlatko?"

"Nie. Vydržím celý deň! " Zakričala som pre istotu aj keď som sa necítila tak, že to dokážem.

"Nejako pochybujem. !" Doberá si ma.

"A čo ty? Vydržíš to celý deň? " Vyzvala som ho.

"Mal som v pláne stráviť deň rozhodne tu, Zlatko'." Uškrnul sa. Zavrela som oči a pokúšala sa ho ignorovať.

"Pozval som pár kamarátov, tak oni budú čakať so mnou, kým sa zlomíš. " Informoval ma cez ťažké drevené dvere.

"Som tak rada Zayn! Ty máš kamarátov." Poznamenala som sarkasticky. Započula som smiech z haly predtým ako mi Zayn odpovedal.

"Len počkaj až budem mať ruky na tebe."

Moje srdce poskočilo ako aj strach, ktorý mi prúdi v žilách. Neodpovedala som mu, takže náš rozhovor sa dočasne skončil. Plazila som sa po podlahe v kúpeľni, aby som si mohla pritisnúť ucho k dverám a mohla tak počúvať čo robí Zayn.

"Ahoj. Ako to ide? " Počula som jeho hlas. Nechcela som počuť odpoveď ale Zayn pokračoval v rozprávaní. Asi musí telefonovať.

"Áno, som len doma. " Zasmial sa Zayn na niečom, čo som nepočula predtým ako pokračoval.

"Hej, počúvaj. Viem, že sme mali prísť k tebe, ale vyskytol sa mierny, eee, problém. Nemohli by ste všetci prísť ku mne?" Navrhol. Chvíľu bolo ticho, pokým druhý chlapík neodpovedal.

"Okej, môžeš všetkým zavolať? " Ďalšia prestávka.

"Ďakujem, Lou. A iste príď aj s El. Možno budem potrebovať jej pomoc tak ako tak." Počula som ako zložil telefón. Pozrela som cez kľúčovú dierku aby som ho mohla sledovať. Šiel do svojej izby. Povzdychla som si s úľavou, ale nebola som schopná sa ani pohnúť. Keď sa vrátil v rukách mal poskladané oblečenie. Skĺzol popri stene na zem a oprel sa o ňu.

Akoby vedel, že sa dívam cez kľúčovú dierku obrátil jeho pohľad vpravo. Zalapala som po dychu a posunula som sa dozadu. Iba vzdialenosť ma mohla ochrániť pred jeho intenzívnym pohľadom. Moja hruď sa dvíhala hore a dole. S každým mojím nádychom bolo okolo mňa väčšie napätie.