Monster Inside Him (Zayn Malik)

6. časť - Marked

"Dáš si ešte čaj?" Pýtala sa ma Claire. Pokrútila som hlavou a otočila som sa naspäť k telke. Bolo to tri dni po mojom 'rande' a tri dni, čo som nevyšla z bytu. Vedela som, že si sem po mňa príde, ale bolo to nepravdepodobné.

"Potrebuješ ešte niečo?" Opýtala sa Claire vychádzajúc z kuchyne.

"Nie, ďakujem. " Keď som Claire povedala o tom, čo sa stalo so Zaynom začala poriadne vyvádzať. Rozhodli sme sa, že najlepšie bude nepovedať o tom Natashi a Mirande, aby sme ich ochránili.

Po tom ako som sa so Zaynom vrátila naspäť do reštaurácie sme si dali rýchlu večeru a neskôr ma odviezol domov. Našťastie, sa o nič viac cez noc nepokúsil a domov ma zobral bez nejakého obťažovania.

"Budeš v poriadku, Hannah." Pokúša sa ma povzbudiť.

"Ideš dnes na hodiny? " Ľahostajne sa pýtam, aby som aspoň na chvíľu zmenila tému.

"Ak si v poriadku asi..."

"Vlastne, môžem ísť s tebou? " Len tak som sa spýtala. Claire a ja máme spolu niekoľko hodín a navyše bojím sa ísť sama.

"Ok, idem si zobrať knihy. " Povedala jemne Claire. Je naozaj chápavá v posledných dňoch. Stará sa o mňa akoby som bola chorá. Vlastne je to to čo sme povedali Natashi a Mirande, že som chorá. Mal to byť dôvod, prečo som zostala doma a prečo sa Claire o mňa tak stará.

Zhromaždili sme naše veci k dverám. Chytili sme sa za ruky a rýchlo schádzali po schodoch. Ponáhľali sme sa, pretože sme mali v pláne ísť cez rušné a populárne ulice, aby sme sa vyhli tmavým uličkám. Dobre sme vedeli, že je to jeho územie.

Pomaly sme vošli do triedy, obzerajúc sa cez rameno za každou tmavou postavou vynárajúcou sa z tieňov. Hodina sa začala a čoskoro do triedy vstúpil profesor so známym prízvukom.

"Hannah." Zašepkala mi Claire.

"Hmm?" Zašomrala som naštvane, pretože som sa musela prebudiť zo svojho spánku.

"Písala mi Miranda, že je vážne chorá. Vrátim sa naspäť do bytu skontrolovať ju. " Pošepla. Moje srdce sa v tu ranu zastavilo.

"Opúšťaš ma? Mám ísť domov sama? " Zhíkla som. Obe sme vedeli čo sa stane ak pôjdem domov sama.

"Nie, Andrew sa ponúkol, že ťa vezme domov. " Ukázala na chlapca na druhej strane. Bol to veľký chlap s obrovskými ramenami.

"Neboj sa, láska. Claire a ja sme priatelia už dlho. Jej kamarát je aj môj kamarát. "Ponúkol sa s úsmevom. Opätovala som mu úsmev. Iste, svalnatý frajer ma ochráni lepšie ako Claire.

"Nepovedala som mu prečo potrebuješ ochranu. Nikto by s tým totižto nesúhlasil. " Jemne mi zašepkala do ucha s úsmevom na perách. Prikývla som sledujúc ako rýchlo a potichu opúšťa triedu.

Po prednáške som skončila. Andrew ovinul ruku okolo mojich ramien priateľsky, nie romanticky. Spolu sme šli po uliciach Londýna.

"Môžeš mi povedať, čoho sa vlastne bojíš. Nebudem ťa súdiť, prisahám. " Povedal jemne. S priateľskou tvárou som pozerala na statného chlapa. Vyzeral ako dobrý chlap a aj som si pomyslela, že jedného dňa z nás môžu byť veľmi blízki priatelia.

Napriek tomu by som nikdy nikomu nepovedala, čo ma trápi.

"Och, hm, stále si zvykám na Londýn. Ešte neviem celkom dobre nájsť cestu domov. " Zasmiala som sa tváriac sa ako sprostá blondínka. Videl cezo mňa ale cúvol ako dobrý priateľ.

"Dobre, týmto smerom je skratka ak chceš môžeme to vziať tadiaľ?." Kývol smerom k menej používanej ceste. Môj dych sa zrýchlil, keď som si spomenula, že som sa v podobnej uličke stretla so Zaynom.