48. časť - Over

1.5K 67 7
                                    

Ležala som na posteli a bezcieľne som pozerala na strop. Zayn mi povedal, aby som na chvíľu šla do svojej izby, takže som tu.

Nechcela son tu trčať, ale bála som sa, že keby som neposlúchla Zayna, zbil by ma ako Jay. Chytila som sa za sádru na zápästí, ktorá mi presne pripomenula čo by sa stalo, ak by som neposlúchla Zayna.

Rada by som si myslela, že Zayn by nič také nespravil, ale to, čo som prežila, hovorí niečo iné.

Očami som sa pozerala na odkazy, ktoré zdobili moju sadru. Louis sa podpísal prvý, jeho meno napísal veľkými písmenami a nakreslil okolo neho veselých smajlíkov. Eleanor mi tam nechala odkaz, aby som sa čím skôr uzdravila a doplnila to jej menom. Liam a Niall napísali ich mená malým písmom. Ostatok dozdobil Zayn jeho čarbanicami a rôznymi vzorcami.

"Hannah!" Jeho hlas sa ozýval celou chodbou.

Bol to akýsi podnet na mňa aby som šla dole. Povzdychla som si, postavila som sa z postele a odišla som do kuchyne.
Louis a Zayn sa opierali o stenu, kým Eleanor niečo lovila v chladničke.

Všetci chlapci s nami zostali asi týždeň, ale potom odišli. Teraz, po troch týždňoch ma Zayn vzal domov a El a Louis sa stali stálymi obyvateľmi Zaynovej hosťovskej izby.

"Nemáme skurvené žiadne jedlo." Zahundrala Eleanor keď sa postavila s rukami v bok.

Louisovi sa zúžili oči a silno ju pleskol po zadku, čo prinútilo El podskočiť ľakom.

"Jazyk! Koľko krát ti to mám ešte hovoriť?" Zvrieskol na ňu. Rukou si šúchala zadok a skrivila na neho obočie.

"Prepáč."

Videla som tú bleskovú zmenu. Louisove ruky spočinuli na nej.... Udrel ju...

Inštinktívne som spravila krok späť, ako reakciu na utrpenie zafixované v mojej mysli. Zaynove oči začali kmitať na mňa a na dej prebiehajúci pred nami.

"Louis, kontroluj sa. " Štekol, keď sa odlepil od steny. Podišiel ku mne a jemne sa na mňa pozrel.

"Si hladná, Zlatko?" Spýtal sa ma. Potriasla som hlavou a snažila sa prehltnúť guču, ktorú som mala v hrdle pri spomienke, ako niekto udiera Eleanor.

Od začiatku nášho vzťahu som bola časovaná bomba. Nadávala som, mala som svoj postoj, odmietala som, bojovala som, kričala som, všetko. Nie Eleanor. Je poslušná a milá a srdečná a stará sa. Ako jej niekto môže ublížiť?
"Si v poriadku?" Spýtal sa, kým ma jeho oči opatrne skenovali. Prikývla som a obišla som ho, aby som mohla ísť k Eleanor. Položila som jej ruku na chrbát, kým venovala svoj pohľad Louisovi.

"Môžeme ísť na kúpiť potraviny." Navrhla som jemne.

"NIE!!" Skríkli Louis a Zayn v nesúhlase. Ani El si nedokázala pomôcť ale civela nad ich prudkou reakciou.

"Prečo nie?" Súrila som. Videla som, ako Zayn nadvihol obočie nad mojou odpoveďou. To už bolo po štvrtý krát tento týždeň, co som rozoberala alebo spochybnila niečo, čo povedal. Ale nemohla som si pomôcť. Nemohla som tu len tak sedieť a pozerať sa, že El je vnímaná ako tá zlá. Nebola to ona, kto si zaslúžil byť zmlátený.

Možno ak by som trochu rypla. Zayn a Louis by videli, že som neposlušná a dali by El pokoj.

"Pretože ani jedna z vás nemá dovolené opustiť tento byt aspoň s dvomi z nás." Povedal Louis chrapľavo, keď sa snažil podísť ku svojej priateľke. Videla som, ako pri jeho pohybe ustúpilo, čo ho nazlostilo. Musela som zasiahnuť predtým, ako by sa naštval.

"Nemáme dvanásť. Nestratíme sa v obchode." Pretočila som očami.

"Povedal som nie. Potrebujeme aspoň štyroch z nás, ktorý by s vami išli. Dvaja chlapi na jedno dievča." Povedal Zayn pomaly. Videla som, ako sa snaží neukázať svoj hnev.

"Tak potom choďte vy traja a ja zostanem tu. " Navrhla som a naklonila som sa do zadu v prípade, že by sa Zayn naštval a chcel ma zbiť.

"Kurva ja ťa neopustím." Predniesol Zayn chladne, v jeho očiach bol hnev. Potichu som prikývla a stiahla som sa pri náznaku jeho hnevu. Povzdychol si a rukou si pretrel spánok. Sklonila som hlavu dole, pozerala som sa dole na svoje nohy a zdravou rukou som si trela sádru.

Je to vtipné, dobre, ironické, myslela som si, že ten idiot Jay mi iba podvrtol zápästie, ale on mi ho zlomil. Ani to nebolelo tak, ako som si myslela, že zlomené zápästie bolí.. 

"Proste...Pošlem Nialla a Harryho do obchodu. " Rozhodol Zayn. Počula som Eleanor, ako sa potichu zasmiala, čo ma donútilo okamžite sa na ňu pozrieť.

"Prepáčte ja len...viete zi predstaviť ich dvoch nakupovať?" Eleanorin smiech rozjasnil celú miestnosť a videla som, ako sa Zayn pousmial. Videla som, ako si Louis predstavuje tú situáciu a tiež sa rozosmial.

Videla som ich troch, ako sa smiali, no jediné, načo som sa zmohla, bol slabý úsmev.

Bolo to celkom smiešne predstaviť si dvoch členov najobávanejšieho gangu v Londýne, ako nakupujú v obchode.

"Čo ak by som zavolal Niallovi,  aby priviedol nejakých mužov a vzali by sme El so sebou?" Navrhol Louis, keď sa prestal smiať. Úsmev stále zdobil jeho tvár a okolo očí mal vrásky, kým si s Eleanor vymieňali pohľady. Tá spomienka bola ešte čerstvá, takže sa len tak ľahko nemohli preniesť cez smiech.

Zayn s tým súhlasil a za menej ako dvadsať minút aj odišli z domu nechávajúc nás so Zaynom samých.

Hodila som sa na gauč, zapla som si telku a prepínala som kanály. Zayn prišiel za mnou a sadol si hneď vedľa mňa.

"Môžeš si už niečo vybrať? To prepínanie ma serie." Zastonal Zayn, keď na mňa pár minút pozeral, ako prechádzam kanálmi.

"Ak ťa to štve, tak odíď. Ja som tu bola prvá." Odpovedala som odmietajúc pozrieť sa na neho, kým som prepínala kanále. Keď som nepočula žiadnu odpoveď, pozrela som sa na neho kútikom oka. 

On sa....usmieval?

Otočila som sa na neho, keď sa jeho biele zuby odrážali na obrazovke. Pozrel sa na mňa, ale nemohla som ignorovať jeho smutný a prázdny pohľad.

Monster Inside Him (Zayn Malik)Where stories live. Discover now