Ja a on? Nikdy!

Pokus o bozk

Na druhý deň ráno som išla do školy so zvesenou hlavou. Otec porušil sľub. Večer prišiel opitý ešte viac ako deň predtým.
Pri škole stála skupinka chalanov a fajčila cigarety. To chcelo odvahu. No keď som prišla bližšie k nim, zistila som, kto to je. Sukničkár s jeho bandou. Jasné, kto iný.
Práve som prechádzala okolo neho, keď ma potkol a takmer som sa rozpleštila na zemi.
,,Čudáčka, a žeby rozplesknutá žaba v jednom?" poznamenal uštipačne.
Celá banda, spolu s ním, sa rozrehotala. Nevšímala som si to a ďalej kráčala smerom do školy. Hnusný idiot! Somár! Kým som vošla do triedy, v duchu som smerujúc na jeho osobu vymenovala všetky nadávky, čo existujú. Myslel si, že keď si pri škole zapálil cigaretu s ostatnými chalanmi a povedal pár nadávok, bol cool? Nenávidela som takéto typy chalanov. Neverila som v slušného chalana, ktorý by nenadával, nefajčil, nepil, iba chodil von s partiou kamošov, zabaviť sa. Nikto ma zatiaľ nepresvedčil o tom, že taký chalan niekde chodí po svete. 
V triede som si potichu sadla na svoje miesto a čakala na vyučujúceho. Prvá hodina, chémia. Fajn, jediný predmet, na ktorý som sa v ten deň ako-tak naučila. Keď vstúpil do triedy profesor, prihlásila som sa.
,,Pán profesor, chcela by som ísť odpovedať."
,,Prekvapivé, Mia. Dúfam, že si sa učila."
S prikývnutím som podišla k tabuli. S menšou pomocou som mu rozpovedala poslednú látku. Prešiel na opakovanie, ktoré zo mňa ťahal ako z chlpatej deky.
,,No... Mia, máš medzi jednotkou a dvojkou. Dám ti ešte jednu otázku a ak ju budeš vedieť, máš jednotku."
Chcela som namietať, že mne stačí aj dvojka, ale nestihla som, pretože niekto zaklopal na dvere.
,,Dobré ráno, pán profesor, pani profesorka Mayová vám odkazuje, že ste si zamenili triedne knihy. Priniesol som tú správnu, vy máte druhácku," milo sa usmial ten idiot.
,,Aaa, Tom, ani som si to nevšimol. Odkáž pani profesorke, že veľmi pekne ďakujem."
,,Dobre."
Keď prechádzal okolo mňa, nenápadne mi pošepkal aj s hnusným úškrnom:
,,Nechcel by som." A vyšiel z triedy.
,,Mia, trochu nás to zdržalo, dnes toho musíme veľa prebrať. Dávam ti jednotku, ale kedykoľvek ťa ešte môžem vyvolať, takže sa uč na každú hodinu. Môžeš si sadnúť."
Zbytok hodiny som premýšľala. Vlastne vďaka tomu sukničkárovi som dostala jednotku. ,Počkať, on sa volá Tom!?' prebleslo mi hlavou. Dovtedy som nevedela jeho meno.
Aj tak bol pre mňa len obyčajný sukničkár a idiot. Dokonca som mu vymyslela novú prezývku: sukničkový idiot. To znelo oveľa lepšie.

Po poslednej hodine si so mnou pohovorila triedna. Spočiatku som sa bála, čo som zasa vyviedla, ale všetko sa vyvinulo úplne inak.
,,Mia, počula som od ostatných profesorov, že sa lepšíš. Veľmi rýchlo si si vstúpila do svedomia. Teší ma to. Keď budeš takto ďalej pokračovať, vytiahneš to na dobré známky."
,,To dúfam," hlesla som.
,,Zvládaš to doma?"
,,Jasné. Natalie už nie je malá a otec... otec chodí do práce."
,,Dobre. Tak... nech ťa viac nezdržujem. Môžeš ísť."
V škole nebol skoro nikto. Len prázdne a opustené chodby. Aspoň som sa vyhla posmeškom. Takouto prázdnou chodbou som kráčala k skrinkám. Nikde nikto, len ja.
Zrazu spoza rohu vyšiel sukničkár a skrížil mi cestu. Pokojne som ho obišla a pokračovala v ceste ku skrinkám. ,,Heej, čudáčka, prečo ignoruješ?"
,,Neignorujem, ja sa len nebavím so sukničkovými idiotmi."
,,Čo prosím?" zarazene sa na mňa pozrel.
,,Že si sukničkový idiot. V preklade to znamená, sukničkár a idiot v jednom."
Stále sa na mňa pozeral ako na nejaké zjavenie, a tak som si odomkla skrinku a v pokoji sa prezula.
,,Prečo si myslíš, že som sukničkár a idiot?"
,,Stačí sa na teba pozrieť," falošne som sa usmiala.
,,Takže idiot a sukničkár, hej?"
Za ruku si ma pritiahol k sebe. Pozeral sa mi do očí a pomaly približoval jeho pery k tým mojim. Zacítila som jeho vôňu. Zdvihol sa mi žalúdok. Nebola to tak úplne vôňa skôr... smrad. Ten si na seba musel dať kilo deodorantu. Nestihol nič urobiť, pretože som ho od seba silno odstrčila.
,,Ty hnusný sukničkár! Myslíš si, že ma tým tvojím namysleným egom upútaš?! Mňa neopantáš. Nie som ako tie namyslené fifleny všade okolo mňa! Pre mňa, za mňa sa bozkávaj s kým chceš, aj zo záchodovou misou. Ale mne daj pokoj, rozumieš?!"
Schytila som kabát a utekala von zo školy. Nikdy v živote som nestretla horšieho človeka ako bol on. Grázel! Podliak! Namyslenec! Egoista! Arogant! Znenávidela som ho ešte viac! Cestou domov som pre zmenu všetkých chalanov hodila do jedného vreca.
Jedinou výnimkou bol sukničkár. Ten bol z bahna! Z kaluže, ktorá sa zmiešala s bahnom a vytvorila hnusnú, hustú masu. Také bolo jeho srdce. Taký bol on celý!

Tak, ďalšia časť. 😀 Vyzerá to tak, že Mia neprechováva nejaké dobré sympatie k Tomovi. 😀😀 Dúfam, že sa časť páčila. 😊
Ahojte. 💕😊