Protialkoholické liečenie

11.9K 818 56
                                    

Keď som sa blížila k môjmu domu, všimla som si pred dverami kufor. Moja nálada sa znížila na bod mrazu. Čo ak ide teta naspäť domov? Zasa budem musieť byť na všetko sama.
So strachom som vošla do chodby. Z kuchyne sa ozývali dva hlasy. Poznala som ich celkom jasne. Patrili tete a otcovi.
,,Norbert, pôjdeš tam! Nebudeš viac trápiť Miu! Nezaslúži si to!"
,,Ale veď som v úplnom poriadku! Nič mi nie je! Nevidím dôvod, prečo by som tam mal ísť!"
,,V poriadku?! To, že si takmer prepil ešte aj tento dom je podľa teba v poriadku?!"
Otec mlčal.
,,Za každú cenu sa pôjdeš liečiť! Tvoje protesty sú márne, kufor máš už zbalený. Hneď teraz ťa tam idem odviezť."
Počula som kroky smerujúce k chodbe. Rýchlo som sa zohla a rozväzovala si šnúrky na topánkach.
,,Mia? Ako dlho tu stojíš?" prekvapene sa spýtala teta.
,,Práve som prišla. Deje sa niečo?" Tvárila som sa, že o ničom neviem.
,,Potom ti všetko vysvetlím. Teraz musíme aj s tvojím otcom... ísť niečo vybaviť." Ľútostivo sa na mňa usmiala a vyšla z domu.
Keď okolo prechádzal otec, objal ma. Nepovedal ani slovo. Venoval mi len obyčajné, bezslovné objatie. Ťažko povedať, či bolo úprimné. Už dávno som od otca prestala cítiť city ako: úprimnosť, láskavosť, porozumenie, ochota a mnoho ďalších. Tieto city vystriedal pach alkoholu a cigariet.
Samozrejme, do mojich desiatich to bol najlepší otec na svete. No keď nás mama navždy opustila a odišla na druhý svet, začal čoraz viac upadať. Nielen on. Každému z našej rodiny akoby spolu s mamou odišlo aj kus srdca.
Otec sa odo mňa odtiahol a vyšiel von za tetou. Presne som vedela, kam ide a to, že sa dlho nevráti bolo samozrejmosťou. Bol na tom až príliš zle.
Moje myšlienky ma plne zamestnali cestou do izby. Keď som do nej vošla, na posteli sedela Natalie a čítala si nejakú knihu.
,,Ahoj. Čo to máš?" zaujato som sa spýtala.
,,Ľahko náučnú literatúru. Tá pani v knižnici mi ju odporučila. Zatiaľ ma veľmi baví."
,,Máš 8 rokov a čítaš náučnú literatúru? Nie si z toho trochu mimo?"
,,Nie, prečo? Nepredstavuj si pod tým nejaké odborné slová, je to kniha, v ktorej sú všetky zložité pojmy zjednodušené. A okrem toho, za necelý mesiac mám 9," víťazoslávne sa usmiala.
,,Aj tak mi to pripadá trochu pritiahnuté za vlasy. Už teraz používaš vo svojom slovníku takmer odborné slová. O chvíľu mi budeš vysvetľovať, čo sú to solárne panely," uškrnula som sa.
,,To zatiaľ neviem, čo je a podľa názvu to ani vedieť nechcem," zasmiala sa.
,,Fajn, drobec."
,,Nevolaj ma drobec. Nemám to rada." Hodila do mňa vankúš.
,,Prepáč, nevedela som to, drobec." S radosťou som jej oplatila úder vankúšom.
Začala sa vankúšová bitka.
,,Mia!" smiala sa.
,,Hm?"
,,Prestaň! Už dosť!" zvolala.
,,Dobre, dobre. Mier?" S úsmevom som k nej natiahla ruku.
,,Mier." Prijala ju.

Večer, keď som už ležala v posteli a premýšľala nad Tomom a posledným, zajtrajším dňom v škole pred lyžiarskym, vstúpila mi do izby teta.
,,Mia? Smiem na chvíľku?"
Prikývla som.
Opatrne si sadla na kraj postele.
,,Vieš, tvoj otec..."
,,Viem, teta. Išiel na liečenie." Prerušila som ju.
Mlčala.
,,Myslím si, že to je správne."
,,Takže si počula náš rozhovor," poznamenala.
,,Áno, počula. A som presvedčená, že otec sa vylieči."
,,Určite. Natalie o tom ešte nevie. Poviem jej to v pravý čas."
,,Takže s nami zostávaš?" spýtala som sa.
S úsmevom prikývla.
,,Zostávam. Keď si sa narodila, sľúbila som tvojej mame, že keby sa čokoľvek stalo, postarám sa o teba. Neskôr aj o Natalie. Viem, nedodržala som to. Bola som až príliš zaneprázdnená mojou prácou. Ale dnes doobeda som tam zaskočila a podala som výpoveď. Hľadám si prácu niekde tu, nablízku."
,,Skús to v tom obchodíku. Neukázala som sa tam už riadne dlho. Pani je veľmi milá a ja by som ti mohla pomôcť."
,,Hneď zajtra sa tam pôjdem pozrieť. A teraz už spi, máš pred sebou posledný deň školy pred lyžiarskym." Pobozkala ma na čelo a s úsmevom vyšla z izby.

Táák, konečne som dopísala časť! ✌✊👏😀😀 Ospravedlňujem sa, že dlho nebola, ale včera som bola celý deň preč, takže tak... 😕😀😀 Podľa mňa je táto časť nudná, krátka a taká o ničom, ale aj také musia byť. 😀😀
Ahojte!! 😊😊

Poninopol💖💗💞😊

Ja a on? Nikdy!Dove le storie prendono vita. Scoprilo ora