Ja a on? Nikdy!

Milujem ťa

Táto časť je venovaná Princess1338 😊😊 Ďakujem za všetko a príjemné čítanie 😊😊

Z pohľadu Mie

Bola som vytočená do nepríčetnosti. Nedala som to však na sebe znať. Prečo musel Tom takto zareagovať? Ten chalan sa ma naozaj spýtal len to, ako ďaleko je to odtiaľto do mesta. Lenže, samozrejme, Tom si to vzal po svojom. Čo iné som mohla čakať, že?
,,Mia! Preber sa z tranzu!" šťuchla do mňa Elise, čím prerušila moje myšlienky.
,,Ehm... Čo sa deje?" neprítomne som sa spýtala.
,,Nič, len... sypeš si soľ na chlieb s džemom," začala sa smiať. Pozrela som sa na tanier, kde sa nachádzali moje raňajky. Mala pravdu. V ruke som držala soľničku a chlieb bol na povrchu biely od malých kryštálikov.
,,Dofrasa!" zakliala som. Neušlo mi, že chalanom tiež mykajú kútiky úst. Obzvlášť Tomovi.
,,A ty sa nesmej, žiarlivec," uškrnula som sa.
,,Ja nie som žiarlivec," dotknuto zareagoval na moje slová.
,,Božemôj, už dosť!" buchol päsťou do stola David. ,,Choďte si to vy dvaja vyriešiť, nemienim počúvať vaše hádky." Na toto už radšej nikto nič nepovedal. Áno, celú túto situáciu som zobrala až priveľmi vážne, ale základom vzťahu je predsa dôvera, nie? Tak prečo mi v tú chvíľu nedôveroval? Myslel si snáď, že by som ho mohla opustiť? Po jednom dni, čo spolu chodíme? Práve vtedy, keď sa cítim najviac šťastná jedine pri ňom? Naozaj?! Tých otázok bolo nehorázne veľa. Ale nemala som náladu všetky rozoberať v mojej hlave.

Po raňajkách sme znova vyštartovali na vlek. Predposledný deň sme si chceli všetci užiť. Predsa len, po víkende sa malo znova začať to nesmierne vyčerpávajúce vyučovanie. Ktoré, samozrejme, nikto nechcel.
,,Pohnite tými pozadiami!! Vyšli ste z cviku, ja som vedela, že vám ten jeden deň uškodí!" doslova na nás kričala telocvikárka, kým sme sa na lyžiach (!!!) štverali hore kopcom. Vlastne, ja som na lyžiach nešla. Nemienila som sa zabiť. Štvornožky to šlo oveľa lepšie. Moja zvláštna poloha však vyvolala veľké výbuchy smiechu u chalanov. A Elise, tá nesmela chýbať.
,,Leenová, okamžite sa postavte!" hulákala na mňa tá stará, vyčaptaná koza.
,,Ja by som rada, ale nemôžem. Nejde to!" smiala som sa.
,,Maycon!! Pomôžte jej vstať! Okamžite!" rozkázala Tomovi, ktorý ma za hlasného smiechu chytil pod pazuchy a vytiahol na nohy.
,,V pohode?" usmial sa na mňa, pričom mu mykali kútiky úst.
,,Hej, mám len trochu skrehnuté kolená." Ešte stále ma premáhal smiech.
,,To sa zahreješ, neboj." Privinul si ma do objatia. Nebránila som sa, práveže mi to chýbalo. Jeho vôňa... Ešte na začiatku prvého ročníka sa mi hnusila. Vtedy, keď mi chcel dať bozk. Je zvláštne, ako sa všetko zmení, keď sa zamilujete. Obzvlášť do niekoho, koho ste predtým nemali radi.
,,No dobre, cukrovanie si nechajte na neskôr. Teraz sme si dali menšiu prestávku, takže sa zastavíme až na vrchu! Poďme, pohyb, pohyb!!" pobádala nás hulákaním. Pred sebou sme mali ešte pol kopca. Takmer každý vychrlil asi všetky nadávky sveta, kým sme vyšli až hore.
,,Nebuďte také padavky! Každý teraz zlyžuje dole! A neodvrávať!!" prestrelila očami Davida, keď otváral ústa.
Ešte s väčším reptaním som zlyžovala dolu, kde som si ľahla do veľkej kopy snehu a zavrela oči. Práve som si v plnej paráde užívala oddych, keď mi priamo na tvári pristála kôpka studenej masy. Začala som prskať a utierať si tvár. Keď sa mi rozvidnilo pred očami, zbadala som vyškierajúceho sa Toma.
,,Ouu, prepáč." Naďalej sa škeril.
,,No počkaj!!!" vystrelila som na nohy (dokonca bez pomoci) a zvalila ho do snehu. Obaja sme sa na tom dobre zabávali. Keď som mu však už po tretí krát sypala sneh na hlavu, zvolal:
,,Dobre, dobre, vzdávam sa! Prosím, už dosť!"
,,Povedz, že viem lyžovať oveľa lepšie ako ty!" smiala som sa. ,,Inak neprestanem!
,,Nevieš!"
,,Ako myslíš..." pokrčila som ramenami a sypala naňho ďalšiu dávku snehu.
,,Okej, vieš lyžovať najlepšie!"
Víťazoslávne som sa uškrnula.
,,Vidíš, že sa to dá." Odopla som si lyže a zdvihla sa na odchod.
,,Tak toto nie, mladá dáma!" stiahol ma k sebe naspäť. ,,Myslíš, že mi len tak ujdeš, bez pomsty?" šibalsky sa ma spýtal.
,,Prečo nie? Pomsty sú aj tak na nič, pretože existuje..." nestihla som dohovoriť, pretože mi zalepil ústa bozkom. Dlho, predlho sme sa bozkávali. Teda, len sa mi to tak zdalo. Zdalo sa mi, akoby všetko okolo mňa zmizlo a existovali sme len my. Avšak po chvíli sme sa od seba museli odtrhnúť, pretože nám došiel kyslík.
,,Karma," dohovorila som svoju nedopovedanú vetu.
,,Milujem ťa," zasmial sa.
,,Aj ja teba. I keď žiarliš," uškrnula som sa.
,,Ja teba viac. Aj keď mi nadávaš."
Obaja sme sa zasmiali. A ja som sa nechala unášať romantickou atmosférou v snehu, s človekom, ktorý mi v žiadnom prípade nebol ukradnutý.

Toto je posledná bezstarostná časť, potom to už bude len ťažšie a ťažšie... 😀😀 Tak si ju užite 😊😊😀 V každom prípade, skapíňam od tepla!!! 😥😥😡😬😰 Hlavne včera to bolo fakt drastické!!! 😷 Nejdem vám tu kaziť náladu, ak náhodou máte dobrú... 😀😊😊
Ahojte! 😊😊

Poninopol😻