Ja a on? Nikdy!

SPODINA

Časť venovaná moncici_123 a reba_beba 😊😊 Príjemné čítanie 😊😊

Z pohľadu Toma

U Mii som pobudol ešte nejakú tú chvíľu. Popravde, domov sa mi nechcelo. Čakal ma tam nudný, jednotvárny život, kdežto Mia mala domácnosť, v ktorej bolo cítiť lásku, pohodu a pochopenie. Hlavne to pochopenie v mojej rodine chýbalo.
Kráčal som ulicou za svetla pouličných lámp, keď v tom sa mi rozozvučal mobil. Siahol som do vrecka na teplákoch a priložil si iPhone k uchu bez toho, aby som sa pozrel, kto volá.
,,Áno?"
,,Kde, dofrasa, trčíš celý deň?! Volám ti už asi po stý krát, ale ty sa ani neunúvaš zdvihnúť mi ten prekliaty mobil! Načo ti ho tvoji fotrovci kupovali, dopekla!" Davidov naštvaný hlas sa nedal prehliadnuť.
,,Hej, hej. Ukľudni sa, kámo! Bol som s Miou a mobil som nepočul. Sorry." Radšej som si stíšil hlasitosť hovoru, pretože inak by mi praskol reprák.
,,Môžem ti kašľať na to tvoje SORRY! Dnes sme mali ísť von, lenže tuná, náš milostivý, nemôže potlačiť svoje poondiate pudy!" vyprskol naštvane. To som už nevydržal a vybuchol do hurónskeho rehotu. ,,Aké pudy, prosím ťa? Boli sme za jej otcom v liečebni."
,,Mne je jedno, kde si s ňou bol! Naštval si ma, Maycon!" zvolal a vypol hovor. Pokrčil som plecami a pobral sa ďalej. Pravdupovediac, na ten vonok som úplne zabudol. Čo už. Každopádne, David mi trochu pokazil náladu. A to som si myslel, že by to mohol byť celkom dobrý deň...

Po príchode domov som hneď zaliezol do izby. Nestál som o vypočúvanie fotrovcov. Naozaj nie. S úsmevom som schytil mobil a napísal Mii esemesku.

Ahoj? Dúfam, že si mi dala správne číslo. :D

Zabudol som si ho skontrolovať. Ak tá esemeska došla nejakej starej babke, tak sa asi prepadnem pod zem. Do pár minút mi však prišla odpoveď.

Ahoj. :) Dala, neboj sa. :P :D Takže toto je tvoje číslo? Môžem si ho uložiť pod menom: AROGANT? :D :D

Áno, je to moje číslo. :) Ale opovážiš si ma uložiť pod tým menom! Inak si ťa ja uložím ako: NEDOSTUPNÁ. :D

Mne je to jedno, môžeš. :D A prečo vlastne tak?

Pretože si pre mňa dlho nič neznamenala a keď som si uvedomil, že ťa milujem, dlho si ma nechcela. :( :D Preto. :)

Jáj. :) Aj ja ťa milujem. <3

Vieš o tom, že si míňaš kredit? :D

Celý vyškerený som chcel zísť do kuchyne, pretože môj žalúdok začal hlasno protestovať. Lenže k milovanej chladničke sa dalo dostať jedine cez obývačku, kde okupovala gauč celá moja rodina, ako som si stihol všimnúť. Keď som prechádzal okolo nich, Chris si neodpustil uštipačnú otázku.
,,Čo si taký vysmiaty, bráško? Tá... Mia, či ako sa to volala... s tebou začala chodiť?"
,,Čože? Aká Mia? Nič si nám nevravel, Tom," zbystril oco.
,,A mal som niečo hovoriť?" rypol som si.
,,To dievča už u nás predsa bolo. Keď si ležal v posteli s chrípkou, však?" upriamila na mňa spýtavý pohľad mama. Mlčky som prikývol.
,,Kto to je?" vyzvedal naďalej oco.
,,Načo ti to je?" prepaľoval som ho pohľadom.
,,Lebo to chcem vedieť! A neodpovedaj mi na otázku otázkou!" praskli mu nervy. ,,Tak mi okamžite povedz, kto to je!"
,,Oooch," vzdychol som si. ,,Mia Leenová. Je... no... je trochu chudobnejšia ako my. A... stará sa o ňu teta, pretože jej mama zomrela. Otca má v protialkoholickej liečebni. Stačí?" stál som tam ako stĺp. Na malú chvíľu zavládlo ticho.
,,Takže... Je chudobná, nemá mamu a otec je opilec. Hm... Myslím... Myslím, že nie je vhodná pre teba." Po odrieknutí tých slov som sa naňho bleskovo pozrel.
,,T... to nemôžeš!"
,,Môžem! Keď budeš plnoletý a budeš bývať pod vlastnou strechou, rob si, čo chceš! Ale stále bývaš tu! Takže sa s ňou stretávať nebudeš!"
To už som stratil nervy aj ja. ,,Budem s ňou a nikto mi to nezakáže! Prečo sa ti nepáči?! Za to, že nemá toľko peňazí ako my?! Za to, že nemá vysnívanú rodinu?! Alebo za to, že sa podľa teba nevyšplhá na vysokú priečku?! Ešte si ju ani nestretol, tak prečo vyvodzuješ unáhlené závery?! Nepoznáš jej život, nevieš o nej nič!" vysypal som zo seba jedným dychom.
,,Mňa to nezaujíma! Proste sa s ňou nebudeš stretávať! Skončil som!"
,,Nie, neskončil si! Môžem sa stretávať s kým chcem! Je to môj život, nie tvoj!" Moje slová vytočili otca do nepríčetnosti. Zatínal päste a škrípal zubami.
,,A dosť! Ukľudnite sa, obaja! Nemienim jedného z vás potom vliecť do nemocnice! Adrian, Mia u nás už bola a môžem ti dosvedčiť, že je to veľmi milé a láskavé dievča! Keď sa s ňou Tom chce stretávať, môže. Nebudeme mu predsa brániť, či áno?" zasiahla do našej hádky mama.
,,Budeme, Sarah! Neznesiem, aby do našej rodiny patrila taká SPODINA!" vypľul mi to slovo rovno do tváre. Neudržal som sa. ,,Nenávidím ťa! Si ten najhorší otec na svete! Ľutujem, že som práve tvojim synom!!" vybehol som hore schodmi a zamkol sa v izbe. Neušlo mi, aký škodoradostný úsmev Chrisovi pohrával na tvári. Debil! Povedal to naschvál! Aby mi spôsobil problémy! Nikdy mu to neodpustím! Magor!

Sa nám to rozbehlo... 😁😂😂 Sľúbila som časť, takže je tu. 😊😊😀 Tom sa nezdá.. 😁😁
Ádios!! 😊😊

Poninopol😻