Ja a on? Nikdy!

Miluješ ho?

Vikus2203, časť venovaná pre teba. 😊 Snáď sa bude páčiť. 😊

Z pohľadu Mie

Ubehla malá chvíľa od môjho príchodu do izby, keď mi Tom začal búchať na dvere. Prečo mi nemôže dať aspoň na chvíľu pokoj? Síce volal moje meno, neozvala som sa. Proste sa s ním nechcem rozprávať, prečo to nemôže pochopiť?
Približne po polhodine znova niekto zaklopal na dvere. Myslela som si, že to je Tom, no z môjho presvedčenia ma vyviedol hlas, ktorý som veľmi dobre poznala.
,,Mia? Prečo sa zamykáš?" Bola to Elise.
Utrela som si slzy a odomkla dvere. Elise vošla dovnútra. Keď ma zbadala, preľakla sa.
,,Čo sa ti stalo?" spýtala sa vystrašene a zatvorila dvere. Aspoň, že som na sebe už nemala prilbu ani okuliare.
,,On... On ma pobozkal, Elise," zavzlykala som.
,,Kto? Kto ťa pobozkal?"
,,Tom."
,,Č... čože? Ako?" nechápala.
Vyrozprávala som jej všetko. Od zrazenia na lyžiach až po ten bozk. Keď som dohovorila, spýtala sa ma na niečo, čo ma donútilo premýšľať.
,,Aké pocity si mala, keď ťa pobozkal?"
,,Ja neviem. Najprv to bol šok, ale potom... Naozaj ničomu nechápem. Som najradšej, keď je pri mne, cítim sa tak v bezpečí. Ale... bojím sa. Čo keď sa sklamem?"
,,Prečo by si sa mala sklamať? Pozri, koľkokrát ťa už Tom chcel pobozkať?"
,,Ani neviem. Veľakrát. Vždy som však utiekla."
,,A to je to. Je do teba zbláznený. Aspoň myslím," usmiala sa a pokračovala. ,,Zakaždým, keď ťa vidí, je akýsi... iný. Zvláštne mu žiaria oči a stále sa usmieva. Viem si predstaviť, ako vyzerá teraz. Vlastne, radšej si to ani predstavovať nejdem," poznamenala.
,,Je mi to ľúto. Ale nemôžem sa mu pozrieť do očí. Proste nemôžem." Znova som sa rozplakala.
,,No ták. Mia, prestaň plakať. Veď sa nič hrozné nestalo. Tom je predsa normálny chalan." Hladkala ma po chrbte, zatiaľ čo ja som premáčala vankúš slzami.
,,Je normálny. Predtým nebol. Mám ho veľmi rada, ale neviem si nás predstaviť spolu. Ja mám s niekým chodiť? To nejde do hlavy."
,,Áno, máš chodiť s Tomom. Boli by ste spolu zlatí. Ale ak ho nechceš, kľudne ho môžem mať ja," zasmiala sa.
,,Hej, prestaň!" zahriakla som ju so smiechom. Nálada mi stúpla o niečo vyššie.
,,Takže si sa práve priznala. Páči sa ti a si doňho zamilovaná!" zvýskla.
,,Nie, nie som."
,,Ale si."
,,Nie," namietala som ďalej.
,,Áno," nedala sa.
,,Nie."
,,Si, dobre to vieš. A viac sa o tom s tebou nebavím." Odkráčala preč. Cestou si však pospevovala. ,,Mia Toma miluje..."
Krútiac hlavou som do nej hodila vankúš.
,,Au, to bolelo!"
,,No jasné," ironicky som prikývla a odpochodovala do kúpeľne.

Z pohľadu Toma

Celý deň ma Mia ignorovala. Toto som vážne nechcel. Aj ten bozk bola náhoda. Žiaden osud. Tak či tak som všetko dokašľal. Na večeri si ma nevšímala. Akoby som neexistoval. Keď išla okolo mňa, chytil som ju za zápästie.
,,Prečo ma ignoruješ?" beznádejne som sa jej pozrel do očí.
,,Nechaj ma, prosím." Vytrhla sa mi.
,,Ja som vážne nechcel. Nebolo to úmyselné."
,,Ja viem," odsekla.
,,Prečo sa potom tváriš, akoby som neexistoval?"
,,Netvárim sa tak. Len nemám chuť sa s tebou rozprávať. Prepáč." Odišla.
Nemohol som spraviť nič. Odvliekol som sa do mojej izby a padol na posteľ. Naozaj som nemal na nič náladu.
Avšak ešte v ten večer mi David oznámil jednu dôležitú vec.
,,Zajtra ideme na nejaké slávnosti do mesta. Okolo 18:30 vyrážame z chaty."
Vtedy som presne vedel, čo urobím...

Ták, ďalšia časť. 😀 Dva dni som bola zaneprázdnená, takže tak. 😁 Snáď sa páčila. 😊😊
Ahojte! 😊😊

Poninopol💞💗💖