Odreagovanie a nové kamarátstvo

8.4K 636 127
                                    

Túto časť venujem TherBo 😊😊 Uži si ju! 😊

Nohy ma zaniesli až do miestneho parku. Vonku nebolo zrovna najpríjemnejšie, no aj napriek tomu som si sadla na drevenú lavičku s výhľadom na fontánu, ktorá striekala vodu jedine tak v lete. Keď nastal čas mrazov, vypli ju. Tým pádom jej sivé obloženie vyzeralo v tom počasí ešte pochmúrnejšie.
Môj plač ustal. Práve vtedy som mala pocit, že nemám v sebe ani trocha slanej tekutiny, ktorá by mi mohla vypadnúť z oka. Že už nikdy nikomu nebudem dôverovať. Nikdy sa s nikým nezapletiem. Nikdy nepocítim pravú lásku života.
,,Mia? Čo tu robíš?" prihovoril sa mi človek, ktorého som čakala najmenej. David. Stál asi meter odo mňa s nákupnou taškou v ruke. Hnedá štica vlasov mu viala v slabom vetre a tmavohnedé oči prepaľovali moju osobnosť.
,,Čakám na vlak," ironicky som odvrkla a sklonila hlavu.
,,Jasné, vieš o tom, že vlak chodí po koľajniciach? Ale zhodou okolností aj ja chcem ísť do neznámej časti Zeme, takže nateraz budem tvoj spolucestujúci." Cítila som ako si sadol vedľa mňa.
,,Čo keď ťa v neznámej časti Zeme nechcem? Čo keď tam nechcem nikoho?" Odsunula som sa od neho ďalej.
,,Byť sám je ťažké. Na samotu sa ťažko zvyká." Uprel na mňa svoj pohľad.
,,No keď si na ňu raz zvykneš, už sa jej nezbavíš." Dopovedala som múdrosť, ktorú ma naučila mama. ,,Pamätaj, že na samotu sa ťažko zvyká, no keď si na ňu raz zvykneš, už sa jej nezbavíš. Nikdy nezostávaj sama. Bojuj za to, aby si mala vždy pri sebe niekoho, kto ti pomôže aj v tej situácii, keď budeš visieť na tenkom vlásku a vlákna sa budú pomaly, ale isto pretŕhať."
,,Čože?"
Ani som si neuvedomila, že tie slová som vyslovila nahlas. ,,To nič... Len... Nostalgia, chápeš..." Vykoktala som horko-ťažko.
,,Náhodou, tie slová boli pekné. Také prehovorenie do duše."
Zavládlo ticho. Trápne ticho. Ani jeden z nás nevedel, čo povedať tomu druhému. Až sa napokon ako prvý ozval David.
,,Pozri, viem, čo spravil Tom. Povedal mi to Matias. Takisto viem, že mu len tak ľahko neodpustíš. Ale čo viem určite je, že to nechcel spraviť. Proste sa opil do nemoty a ... ostatok už určite vieš." Zmĺkol.
,,Neviem, či mu vôbec niekedy odpustím. Len ma odporne vodil za nos. Alkohol ho má ospravedlniť? Na to nech rovno zabudne. Ako som mu mohla dôverovať? Len si zo mňa robil dobrý deň. Nikdy ma nemiloval." Slzy si znova razili cestičku von z mojich očí. A to som si myslela, že sa už žiadna slza nenachádza v mojom oku. Znie to absurdne.
,,Hej, hej, hej! Toto okamžite odvolaj! Asi nevieš, aké bolo ťažké vydržať s ním, počas vášho vzťahu! Stále len Mia sem, Mia tam... Aaagrrh, normálne ma striasa z jeho mozgového pochodu!"
,,Čo sa na tom zmení? Čo sa zmení na tom, že o mne často hovoril? Urobil to, čo nikdy nemal. Veď... on predsa... on sa bozkával s Amandou! Prečo práve s ňou?! Keď mal už bozkávací chtíč, prečo si nevybral niekoho iného?!" So silným vzlykom som si vložila tvár do dlaní. Následne moje telo pocítilo, ako ma niekto objal. Presnejšie, David.
,,Sorry, ak som prekročil medze zakázanej zóny, ale potrebuješ bratské objatie," žartovne prehodil, kým moje slzy dopadali na rukáv jeho bundy.
,,Ách, tebe sa žartuje," zafňukala som.
,,Nemôžeš si to tak pripúšťať. Usmej sa, život ide ďalej. Tom je tupý idiot, keď dokázal spraviť takú vec." Jemne mi hladil vlasy.
,,Vy ste takí istí. Sukničkári, ktorí podvedú babu kde sa len dá."
,,Teraz si ma hlboko ranila na srdci," smutná grimasa mu dodávala smiešny dojem. ,,Okej, priznávam, že baby sú u nás kapitoly max. na týždeň a hneď po nich prídu ďalšie, ale ver mi, že Toma som nikdy v živote nevidel takého... ako to nazvať... zmeneného. Ty si bola stredobodom jeho života."
,,Čo keď tomu neverím?" v rozpakoch som si prehrabla vlasy.
David nespokojne zavrčal. ,,Naozaj som nútený povedať ti jednu vec, za ktorú sa bude Tom veľmi, ale veľmi hanbiť?"
,,Rada si to vypočujem."
,,Ak sa to dozvie, tak ma zabije... Tak... Som jeho spolusediaci a... Proste... On... Má popísanú celú fyziku a neviem koľko ďalších zošitov tvojím menom v srdiečku." s rehotom si vložil tvár do dlaní, presne ako ja. ,,Toto predsa robia len baby..." zamumlal.
,,Tak toto ti fakt neuverím," pousmiala som sa.
,,No naozaj. Nevymýšľal by som si takéto kraviny. Pýtal som sa ho, prečo robí niečo také a on sa len usmieval ako pridrbaný."
,,Prečo mi to hovoríš?"
,,Neviem. Napríklad preto, aby si vedela, že ťa určite miloval, len spravil chybu. Preto by si mu mala odpustiť." Mykol plecami.
,,Lenže... Raz to už urobil. Kde naberiem tú istotu, že sa nič podobné v budúcnosti nezopakuje? Koľko báb vôbec mal predo mnou?" Situácia znova zvážnela.
,,Uff... Noo... Úprimne? Na prstoch dvoch rúk to nespočítaš. Asi každý týždeň mal inú."
,,No vidíš. Nechcem ani vedieť s koľkými sa vyspal..." Zas a znova som fňukla.
,,Hm... Tak takéto veci si nehovoríme. Nie ako vy, baby. Ty kokos, vy si vytárate aj, v koľkej hodine, minúte a sekunde sa to stalo..." pobavene prevrátil očami. ,,Ešte aj koľko to trvalo," rozrehotal sa už po druhýkrát na celý park.
,,Fakt sa práve teraz smeješ? Pozri sa, v akej som situácii! A tebe je do smiechu!" Avšak, už aj mne mykalo kútikmi úst a onedlho všetok nahromadený smiech vyšiel von. Neuveriteľne mi zlepšil náladu. Smiali sme sa ako dvaja blázni.
,,Nie, ale úplne vážne. Nehovor mi, že trepem do vetra. Mám totálnu pravdu." Namieril na mňa ukazovák, keď sme sa ako-tak upokojili.
,,Neviem... Ja mám ešte na takéto veci čas." So smiechom som pokrútila hlavou.
,,Jááj. Ako, ja nemám problém učiť ťa sexuálnu výchovu, ale predpokladám, že o rozmnožovacej sústave človeka niečo vieš, keďže sa to učilo ešte na základnej. A mohol by som ťa doučovať iba teóriu, pretože za prax by mi Tom... noo... dačo veľmi zlé a bolestivé urobil... Určite vieš čo..." Vo chvíli, keď dokončil svoj monológ a uprel na mňa svoje okále, vybuchli sme obaja veľkým smiechom.
,,Ty si tak hrozne blbý!" päsťovka do pleca túto vetu istila. ,,Nepotrebujem žiadne doučovanie, v týchto veciach sa vyznám lepšie ako ty!"
,,Povedalo 15-ročné neskúsené decko s malým mozgom..." zaironizoval David s víťazným úškrnom.
,,Heej, toto bolelo! Nemám malý mozog... A okrem toho, si len o rok starší. To znamená, že si tiež len decko."
,,Možno, ale skúsené decko. Na rozdiel od teba," vyplazil mi jazyk.
,,Heh, si nefandi. A prestaňme sa rozprávať o veciach tohto typu. Radšej mi povedz, čo si nakupoval," zdvihla som sa z lavičky na znak odchodu z parku.
,,Chlieb, maslo, rožky, olej, múku a niečo, čo má rada takmer každá baba a nemôžem to pochopiť. Okej, aj ja mám niečo véééľmi rád, ale nezjem toho pol kila za jeden deň." Poťukal si po čele, kým sme kráčali vedľa seba.
,,Presne viem, čo máš na mysli. NUTELLU!!!" zvýskla som.
,,Hej. Moja sestra jej zje tony za deň... Ver mi, nič príjemné."
Takéto odreagovanie mi naozaj prospelo. Prechádzali sme sa do neskorého večera. Slnko už dávno zašlo, vystriedal ho pekný guľatý mesiac. Spln.
Zastali sme až pri bráne môjho domu.
,,Hm... Tak mi napadá, že doteraz som nevedel, kde bývaš... Teraz to už viem," uškrnul sa David. ,,Tak, idem domov, lebo rodkovci budú zasa na vážkach."
,,Chápem. Ahoj a dobrú noc."
Ani jeden z nás sa však nehýbal. Stáli sme stále na tých istích miestach a hľadeli na seba.
,,No poď, nech si ťa ešte raz vyobjímam," zasmial sa a roztvoril náruč. S radosťou som mu do nej vbehla.
,,Je fajn mať kamaráta ako si ty," zamumlala som.
,,S radosťou sa stanem tvoj najlepší kamarát. A na znak úcty k tebe, ti prenechávam túto hnedú sra... eee... no, to je jedno..." so smiechom mi podal Nutellu, po odtiahnutí sa.
,,To fakt? Nebude tá tvoja sestra nadávať?"
,,No a? Nech sa zavrie v izbe a skľudní hormóny. Je k nevydržaniu a to má 14... Aj rodičom lezie na nervy..." S týmito slovami sme sa rozlúčili. Vošla som domov, odreagovaná, vysmiata a s pocitom, že mám nového najlepšieho kamaráta. Veľkú oporu...

Mám na vás jednu otázku 😂😂😂😂 Ták, hrozne ste ma potešili tými komentármi v tom Dôležitom infe 😍😍 A tak jedného človeka napadlo (fakt to nie je môj výmysel 😂😂😂), chcete byť Poninofans alebo Faničky??? 😂😂😂😂 Ak má niekto lepší nápad na názov, dajte do komentov alebo správ 😂😂😂 Je to len taký bláznivý nápad, pretože mám bláznivú náladu 😂😂😂😂 A aj ten človek mal vtedy bláznivú náladu 😂😂😂😂😂
Hi, my liebe guys!! 😊😊

Poninopol😻

Ja a on? Nikdy!Donde viven las historias. Descúbrelo ahora