Ja a on? Nikdy!

Nová spolužiačka

,,Tak povieš už konečne, kde si bol!?" zvolal oco.
,,Hmm... Čo keď ti to nepoviem, pretože je to tajné?"
,,Neskúšaj moje nervy, Tom!"
,,Dobre, fajn. Bol som sa prejsť."
,,A to ti mám akože veriť?! Prechádzal si sa 6 hodín vkuse?!"
,,Áno. Prečo nie? Aspoň som si dostatočne prečistil hlavu. Od fyziky," uškrnul som sa.
Keď som uvidel otcov výraz, radšej som vybehol hore schodmi do mojej izby. Tam som to už nevydržal a začal sa nenormálne smiať. Asi to bolo dosť počuť, pretože mi do izby vtrhol ten magor Chris.
,,Môžeš sa skľudniť?! Mám dôležité papierovačky."
,,Sorry brácho, ale nemôžem. Zahlob si dvere doskami. To možno pomôže. A vypadni odtiaľto, nie je to tvoja izba," zavrčal som.
,,Ty sa raz spamätáš," odvrkol a zabuchol dverami.
Povzdychol som si. Vždy mi pokazí náladu. Stačí, keď ho niekde zazriem. Síce sme bratia, ale úplne rozdielni. Mňa nikdy nelákalo pomyslenie na tie ustavičné papierovačky a vybavovačky. V budúcnosti nechcem byť podnikateľ. Vlastne... neviem, čím chcem byť. Ale podnikateľom určite nie. No keďže sa tým živí aj Chris, budem sa musieť premôcť. Keď nad tým tak teraz uvažujem, oco mal vždy radšej Chrisa. Nedal naňho dopustiť. Keď som mal 13, dostal som z francúzštiny trojku. Oco mi poriadne vynadal. O pár dní prišiel Chris z päťkou. To, čo otec povedal si pamätám doteraz.
,,To nevadí, ty si to opravíš. Dôverujem ti. Si môj šikovný syn."
Akoby som ja bol adoptovaný. Hm... Možno, že som. Správanie môjho otca tomu nasvedčuje. Až na pár výnimiek ohľadom vzhľadu. Sme si s Chrisom veľmi podobní.
Mama k nám bola vždy dobrá. Nerobila rozdiely. Nikdy.
Zrazu niekto zaklopal na dvere. Strhol som sa. Čože!? Odkedy sa na dvere mojej izby klope? Nikto to predsa nevedel pochopiť. A zrazu si niekto začne v kľude klopať?
,,Čo je?"
Do izby vstúpila mama.
,,Prišla som sa s tebou porozprávať."
,,Hm... O čom?"
,,O tom tvojom 6 hodinovom prechádzaní sa."
Zavrela za sebou dvere a sadla si na posteľ.
,,No... Čo je na tom zlé? Prechádzal som sa, a čo?"
Pokrútila hlavou.
,,Však si namiesto prechádzania bol s nejakým dievčaťom?"
Čo?! Odkiaľ to vie?!
,,Ako si prišla na túto blbosť?"
,,Som predsa tvoja mama. A okrem toho, správaš sa trochu... inak."
,,Ako inak?"
,,Hmm... Zamilovane," usmiala sa.
Povzdychol som si.
,,Fajn. Možno som sa nebol prechádzať. A možno som nebol úplne sám. Ale to na veci nič nemení alebo sa mýlim?"
,,Mne to nevadí. Bol si vonku s dievčaťom, s ktorým chodíš..."
,,Nechodím s ňou. Je to len kamoška." Prerušil som ju.
,,Ako sa vlastne volá?"
,,Mamiii, nevyšetruj."
,,No čo? Chcem vedieť, s kým sa môj syn stretáva," zasmiala sa.
,,Ooch. Volá sa Mia. Viac ti nepoviem."
,,Má pekné meno. Vždy som sa chcela tak volať. Bohužiaľ, moji rodičia sa rozhodli pre meno Sarah... Tak, dobrú noc, Tom."
Pri dverách sa otočila a prísne sa na mňa zahľadela.
,,A mal by si prestať fajčiť."
V momente som zmeravel.
,,Č-čože?!"
,,Nemysli si, že to neviem. Tie cigarety si si mal skryť lepšie. Keby ich našiel otec, asi by to nedopadlo dobre."
,,Ty si sa mi hrabala vo veciach?"
,,Chcela som ti oprať rifle. Vypadli ti z vrecka."
Pokrčila plecami a odišla. Toto bol dosť rušný deň. Unavene som si ľahol do postele a o pár sekúnd upadol do ríše snov...

Z pohľadu Mie

Nech sa akokoľvek snažím, myšlienky mi stále zalietajú k Tomovi. Čo to so mnou je? Vždy, keď si spomeniem na jeho krásne modré oči, moju tvár ozdobí úsmev. Za žiadnych okolností si to neviem vysvetliť.
Ráno bolo také ako vždy. Obyčajné a hrozné. Ale pritom čarovné. Pretože som sa tešila na jednu osobu. Práve tá osoba mi so všetkým pomáhala. Práve tá osoba bola odo mňa o rok staršia. Tom.
No nikde som ho nevidela. Ani len pri skrinkách. Moja dobrá nálada opadla. Úplne. So smútkom v očiach som si v triede sadla na svoje miesto a čakala. Zrazu ku mne podišla Jessica. Je to namyslená krásavica našej triedy.
,,Ahoj, Ria. Máš veľmi pekné meno. Hm... Počula som, že chodíš s Tominom Mayconom. Ako sa má?"
,,Nevolám sa Ria, ale Mia. Najprv sa nauč moje meno, až potom ti poviem, ako sa má. A nechodím s ním," odvrkla som.
Zarazene sa na mňa pozerala. Po hodnej chvíli sa spamätala a otočila sa mi chrbtom.
Vážne? Chcela sa so mnou baviť len kvôli Tomovi? Podľa mňa je to... podlé.
Do triedy vstúpila naša triedna profesorka. Nevenovala som tomu pozornosť a ďalej si čarbala niečo do zošita.
,,Dobré ráno, študenti. Chcem vám najskôr predstaviť vašu novú spolužiačku, Elise."
Tentokrát som aspoň zdvihla pohľad k neznámemu, na prvý pohľad milému dievčaťu.
,,Tak, Elise, predstavíš sa neskôr. Teraz si choď sadnúť k Mii." Ukázala na mňa.
Pri nikom inom nebolo voľné miesto.
S úsmevom si ku mne prisadla.
,,Ahoj. Ty si Mia, však? Ja som Elise."
Prikývla som. Vyzerala byť naozaj milá.

Sľubovaná časť. 😊 Dúfam, že sa páčila, aj keď je nudná. 😀 No čo, aj také musia byť. 😀
Ahojte! 😊😊

Poninopol❤