Ja a on? Nikdy!

Čo to robíš?

Časť je venovaná -Unicornik- a _crazy_18 😃 Prajem príjemné čítanie 😊

V sobotu ráno som sa pri raňajkách rozhodovala, či ísť za Tomom alebo nie, keď sa celým domom rozoznel zvonček.
,,Pôjdem otvoriť," zdvihla som sa zo stoličky a podišla k vchodovým dverám. Čakalo ma za nimi milé prekvapenie v podobe vyškerenej tváre Toma.
,,Čo tu robíš?" Musela som vyzerať komicky, pretože mi od prekvapenia takmer padla sánka.
,,Prišiel som ťa pozrieť. Ako sa máš, čo robíš... Také bežné veci," zasmial sa.
,,Jaj ták. A čo keď ti teraz zavriem dvere pred nosom?" vrhla som naňho pobavený pohľad.
,,To by si neurobila," zľakol sa naoko.
,,Jasné, že nie. Chýbal si mi," vrhla som sa mu okolo krku tak, že skoro spadol na zem.
,,Aj ty mne, Leenová," s radosťou, ktorú som mu videla na očiach, mi objatie opätoval.
,,Mia? Kto to zvonil?" pribehla do chodby teta, avšak, keď nás uvidela, zostala šokovaná. Rýchlo som sa odtiahla od Toma, akoby nič. ,,Ehm... Dobrý deň... Ja som..."
,,Tom," prerušila ho. ,,Mia mi o tebe rozprávala. Rada ťa spoznávam," prehlásila a ja som v tej chvíli nemohla byť červenšia.
,,Dobre, nechajme to radšej tak," chopila som sa situácie. ,,Asi sa pôjdeme prejsť, teta."
,,Nechcete ísť radšej na chvíľu dovnútra? Vonku je celkom chladno, zmrznete," zamietla môj návrh.
Po krátkom premýšľaní som prikývla a zaviedla Toma do obývačky.
,,Dáš si niečo?" spýtala sa ho.
,,Nie, nič. Pred chvíľou som raňajkoval," zdvorilo sa usmial. V jeho prípade ako anjelik.
Teta nepatrne prikývla a prisadla si k nám na gauč. Potešilo ma, že nás nevypočúvala, ako to zvyknú robiť rodičia. Alebo príbuzní.
Prebrali sme pár tém ohľadom školy, pričom ma Tom neustále držal za ruku. Náš rozhovor však prerušil slabý výskot. ,,Tom! Ty si prišiel!" skočila mu do náručia Natalie.
,,Jasné, že som prišiel, ako by som mohol zabudnúť na moju malú princeznú?" zasmial sa.
,,Mňa si takto nikdy nenazval," zatvárila som sa urazene, ale mykalo mi kútikmi úst.
,,Prepáč, ale ty nie si princezná... Ty si kráľovná," uškrnul sa, čomu sa teta schuti zasmiala. Úplne sme zabudli, že s nami stále zdieľa tú istú miestnosť. ,,Tak, ja vás nechám, deti," naposledy sa usmiala a odišla, pravdepodobne, do kuchyne.
,,Na mňa tvoje reči o kráľovnej aj tak neplatia," vyplazila som naňho jazyk.
,,Prestaňte sa tu naťahovať!" okríkla nás Natalie s chichotom.
,,Ty sa choď radšej najesť," pousmiala som sa. Ihneď zoskočila z Tomových nôh a rozbehla sa nevedno kam. Asi smer kuchyňa.
V obývačke zrazu nastalo trápne ticho. Obaja sme mlčali, akoby nás niekto posypal neviditeľným práškom proti rozprávaniu. ,,Ehm... Nejdeme do mojej izby?" prehovorila som ako prvá ja. Len prikývol. Keď sme konečne zapadli do môjho sveta, uvoľnene som dopadla na moje lôžko oddychu a zatvorila oči. Pocítila som, ako sa posteľ na druhej strane prehla. Avšak, keď som otvorila oči, naskytol sa mi pohľad na vysmiatu tvár Toma. Opäť. Týčil sa nado mnou a rukami sa opieral po stranách mojej hlavy, aby ma nepriľahol.
,,Čo to robíš?" podozrievavo som sa ho spýtala, kým mi neprestajne hľadel do očí.
,,Nič, len sa práve chystám urobiť niečo, čo sa ti páčiť nebude..." diabolsky sa zasmial a približoval svoju tvár k mojej.
,,Č...čo?" v očiach sa mi zračil strach. Nevraviac o tom, že som ich musela mať vypúlené ako dve zemegule. Začínala som sa vážne báť.

Ma tak napadlo, že už dlho nebola napínavá časť... 😁😁 Sorry, že som stráášne dlho nepridala časť, ale mala som BLOK... 😑😑 Myslím, že to pozná každý 😁😀 Takže, mne sa táto časť moc nepáči, ale čo už... 😣😀😀
Hi guys!!! 😊😊

Poninopol💕💖