Ja a on? Nikdy!

Začneme odznova?

Z pohľadu Toma

,,...Pretože...pretože...pretože ťa milujem, Mia."
Nechcel som to povedať. Proste to zo mňa vyhŕklo. Čakal som na jej reakciu. Hľadela do prázdna, akoby o niečom rozmýšľala. No zrazu sa postavila a odchádzala preč.
,,Mia!" jemne som ju stihol chytiť za zápästie.
Ublížene sa mi zadívala do očí.
,,Nie, toto nejde. Ja... ja ťa nemilujem."
Slzy jej zalievali tvár. Bolo mi jej ľúto. To len ja sa dokážem zamilovať do nesprávnej baby. Bol som ja vôbec niekedy zamilovaný? Ťažká otázka. A ešte tažšia odpoveď.
Viac som to nemohol vydržať. Zovrel som ju v pevnom, no zároveň nežnom objatí.
,,Šššš, ale no tak. Neplač, prosím. Ja viem, že ma nemôžeš mať ani len rada, po tom všetkom, čo som ti spravil. Ale chcem ti aj naďalej pomáhať. Vo všetkom. Takže si utri slzy a začíname odteraz."
,,Ale..." chcela protestovať, no prerušil som ju.
,,Žiadne ale. Poď." usmial som sa.
Potichu sme dokráčali až k jej domu. Bol úplne iný než ten môj. Dosť ošarpaný. Neriešil som to. Viem, aký má Mia život.
,,Tak, s čím začneme?" spýtal som sa.
,,Naozaj mi chceš pomáhať?"
,,Jasné. Že sa vôbec uisťuješ."
,,Pozri, nechceš to radšej nechať tak?"
,,Nie. A neodrádzaj ma. Máš to márne."
S povzdychom vošla do domu. Kráčal som hneď za ňou.
,,Fajn. Vyber si. Buď poupratuješ celý dom alebo navaríš večeru." nadvihla obočie.
,,No... Ak nechceš, aby ti zhorel dom, tak ma k vareniu nepúšťaj. Ja radšej poupratujem," zasmial som sa.
,,Ako myslíš. Poupratuj všetko, okrem mojej, sestrinej a otcovej izby."
,,Okej." Prikývol som.
,,A nie, že niečo ukradneš," upozornila ma.
,,Čo si o mne myslíš?" pokrútil som hlavou a pobral sa povysávať dom.
Po 2 hodinách som bol ako zabitý. Doma si sem-tam upracem len izbu, nie celý dom.
Vošiel som do kuchyne, kde to rozvoniavalo. Zaškvŕkalo mi v žalúdku.
,,Mňaam, palacinky?"
Milujem palacinky. Bolo, je a bude to moje najobľúbenejšie jedlo.
,,Dúfam, že ich máš rád," usmiala sa.
,,Len rád? Ja ich zbožňujem! No počkaj, to tu budem aj jesť?"
Prikývla.
,,Nepustím ťa domov hladného. Na to zabudni."
Uškrnul som sa.
,,A keby som zostal hladný, mohol by som tu prespať?"
Silno ma buchla do pleca.
,,Nie. Jedine tak pred vchodovými dverami, kde by sa o teba potkol môj opitý otec. A tým by si veľa nezískal."
,,Takže ty by si ma nemilosrdne vyhodila na noc z tvojho domu?"
,,Hej," zatvárila sa vážne, no mykalo jej kútikmi úst.
,,Tak vieš čo teraz urobím?"
,,Čo?"
,,Toto!" strčil som prst do palacinkového cesta v mise a následne ho oblizol.
,,Heej! Nerob! Máš špinavé ruky!"
,,Teda, Mia, poviem ti, je vynikajúce!" ignoroval som ju.
,,Toto ti vrátim, sukničkár."
Zamračil som sa.
,,Nie som sukničkár."
,,Hm, a čo si potom? Jáj, prepáč, zabudla som, ty si len balič báb."
,,Jednu babu som nezbalil," usmial som sa.
Pokrútila nado mnou hlavou a venovala sa palacinkám.
,,Ale no tak, nebuď hneď taká. Pozri, čo tak začať odznova a zabudnúť na minulosť? Volám sa Tom." S úsmevom som jej podával ruku.
,,Mia." Po chvíli váhania ju prijala.
Po dorobení palaciniek sme si obaja sadli k jedálenskému stolu. No Mia sa zrazu zarazila...

Ospravedlňujem sa za to, že včera časť nebola, ale nemala som čas. :/ Tak som sa posnažila, a tu máte ďalšiu, aj keď celkom kratšiu. 😊 Ste úplne úžasní, 25 votov na predchádzajúcej časti a toľko krásnych komentárov! 😍😍 Ľúbim vás! 💕💖
Ahojte! 😊😊

Poninopol❤