Ja a on? Nikdy!

Choroba

Z pohľadu Toma

Ležal som v posteli s nádchou a vysokými teplotami, keď do mojej izby vstúpil David.
,,Čau, bro. Doniesol som ti úlohy. Je to dosť na chuja, keď nemám už druhý deň spolusediaceho."
Len som prikývol. Nemal som silu ani len na postavenie sa z postele.
,,Ale aspoň si sa vyhol fyzike. Profesorke rupli nervy tentokrát zo mňa," zaškeril sa.
,,Dobrý si," zťažka som povedal.
,,Hm... Dobre, nechám ťa. Oddychuj a vylež to, nech môžeš ísť na lyžiarsky. Peniaze som už odovzdal, aj za teba. Maj sa," kývol hlavou a chcel odísť preč. Pri dverách som ho však zastavil.
,,David... Povedz zajtra Mii, že som chorý."
,,To vážne? Mám sa rozprávať s tvojou životnou láskou?"
,,Daviiid... Nenúť ma v týchto teplotách prísť k tebe a vraziť ti jednu do zubov." Slabo som sa pousmial.
,,Nevládzeš, kámo. Ale fajn, poviem jej to." Otočil sa a odišiel.
Chvíľu som len tak ležal v posteli, oči sa mi zatvárali, ale spať sa mi nedalo. Cítil som sa tak osamelo a... hnusne. Chcem ísť do školy. Chcem konečne vidieť Miu.
Zrazu sa na druhom konci posteľ prevážila. Unavene som zdvihol hlavu.
,,Oliver! Čo je fešák? Teba som už riadne dlho nevidel. Čo mi ideš ukradnúť tentoraz?" chcel som sa zasmiať, no namiesto toho som dostal záchvat kašľa.
Oliver sa mi schúlil pri nohách. Asi vycítil, že nemám náladu na srandičky.
Pomaly som sa zakryl perinou a s myšlienkami na Miu zaspal.

Z pohľadu Mie

,,Mia, zlatko, vstávaj." Budil ma jemný hlas mojej tety.
,,Už idem. Koľko je hodín?" Rýchlo som sa postavila z postele.
,,6:30. Raňajky sú spravené, poď sa najesť," usmiala sa a vyšla z izby.
Obliekla som sa, umyla, učesala a zbehla do kuchyne.
,,Mňaam, hrianky?" prekvapene som sa spýtala.
Teta s úsmevom prikývla. Sadla som si za jedálenský stôl k Natalie. Spoločne sme začali raňajkovať.
,,Mia, mala si pravdu. Večer prišiel Norbert na mol spitý. Ešte sa nezobudil, ale pohovorím si s ním. Za každú cenu."
Keď mi podávala desiatu, zahľadela sa na mňa.
,,Vyzeráš ako tvoja mama. Aj taká si. Láskavá, milá, aj v tej najhoršej situácii si dokážeš poradiť." Venovala mi úprimný úsmev.
Keď som ju videla zblízka, všimla som si prvé vrásky, ktoré zdobili jej tvár.
,,Mame a tebe sa nikto nevyrovná. Ale už musím ísť do školy, teta. Prídem neskoro." Silno som ju objala a utekala aj s Natalie do školy.
Pri skrinkách ma čakala Elise.
,,Mia! Ahoj. Som taká rada, že ťa zase vidím." Silno ma objala.
,,Aj ja ťa rada vidím. A mám pre teba dobrú správu. Idem na lyžiarsky," referovala som jej, kým sme sa prezúvali.
,,Páni! To je supeer! Teším sa! Aj keď som nikdy na lyžiach nestála," zasmiala sa.
,,Nápodobne," so smiechom som prikývla.
Zrazu sa za mnou ozval hlas.
,,Ehm... Mia?"
Zarazene som sa otočila. Stál tam Tomov kamarát. Myslím, že sa volá David.
,,Eee... Ja len, že... Tom ti odkazuje, že je chorý. Ešte sa nevie, kedy príde do školy, ale na lyžiarsky určite pôjde."
Prikývla som.
,,No, iba to som chcel. Tak majte sa," usmial sa na Elise a odkráčal preč.
,,David? Počkaj!" zakričala som.
Otočil sa na mňa s nadvihnutým obočím.
,,Ukázal by si mi po škole, kde býva?"
Chvíľu mlčal.
,,Hmm... Noo, hej, jasné. Tak ma potom počkaj tu, pri skrinkách."
Prikývla som a podišla naspäť k Elise.
,,Tvoj kamoš je inak pekný," poznamenala so zasnenými očami.
Začala som sa smiať.
,,To nie je môj kamoš. Môj kamoš je kamoš tohto chalana."
Obe sme sa smiali na mojej vete.
,,Ale môžeš ísť s nami dnes poobede. David mi ide ukázať, kde býva Tom. Potom zostanete asi sami."
,,Jasné, že pôjdem."
Obe sme netrpezlivo očakávali koniec vyučovania. Keď sme sa dočkali, rýchlo sme ,,doleteli" k skrinkám, kde už čakal David. Prezuli sme sa najrýchlejšie, ako sme vedeli a vybehli zo školy. Celú cestu vládlo ticho. Nikto z nás nič nehovoril.
David nás zaviedol do veľmi peknej štvrti. Keď zastal pred veľkým, bielym domom, zostala som stáť ako obarená. Taký veľký a pekný dom?! To potom ja bývam v chatrči.
,,Tu býva. Fajn, ja pôjdem. Ehm... Ty zostávaš s ňou alebo...??" pozrel sa na Elise.
,,Ja tiež idem domov."
,,Môžem ťa odprevadiť?"
,,Jasné." Elise sa žiarivo usmiala.
Spoločne vykročili smerom von z ulice.
Zhlboka som sa nadýchla a zazvonila. Počula som, ako sa zvonček ozýva v dome. Po chvíli sa dvere otvorili. Stála v nich nejaká pani. Asi Tomova mama.
,,Dobrý deň. Prišla som za Tomom. Mohla by som ho ísť pozrieť?" nervózne som sa spýtala.
,,Ahoj. Jasné, môžeš." Posunula sa nabok, aby som mohla prejsť. V chodbe sa ma spýtala:
,,Ty budeš asi Mia. Alebo sa mýlim?"
,,Áno, som Mia."
,,Tom na teba nechcel nič prezradiť. Ledva som z neho vytiahla, ako sa voláš," zasmiala sa. ,,Ou, prepáč. Poď za mnou."
Viedla ma cez obývačku, po schodisku až do Tomovej izby.
,,Ďakujem," potichu som vstúpila  a zatvorila za sebou dvere.
Tom ležal na posteli, zababušený v perine. Spal. Bol taký zlatý. Vyzeral ako bábätko. Sadla som si na stoličku vedľa postele. Práve som si prezerala fotku, na ktorej mal Tom asi 7 rokov, keď sa ozvalo:
,,Mia? Nesníva sa mi?" Tom zachrapčal a natiahol ku mne ruku.
S úsmevom som mu ju chytila.
,,Nesníva."
,,Čo tu robíš? Ako si sa sem dostala?" zahrnul ma otázkami.
,,Prišla som za mojím naj naj najlepším kamarátom. Tvoja mama ma sem pustila."
,,Tak za to ju vyobjímam," usmial sa.
,,Mal by si. Bola veľmi milá."
,,A čo je nové?" posadil sa.
,,Hmm... Idem na lyžiarsky," uškrnula som sa.
,,To vážne? Ani nevieš, aký som šťastný. Poď ku mne." Vystrel obe ruky.
Dlho som neváhala. Vrhla som sa mu okolo krku. Až tak prudko, že sme sa obaja prekopŕcli na posteľ. Začala som sa smiať. Tom nemohol pre zapálené hrdlo, ale škeril sa.
,,Ochorieš odo mňa," zvážnel.
,,Tak budeme spolu chorí," usmiala som sa.
,,Ale ja nechcem, aby si bola chorá. Musíš ísť na lyžiarsky."
,,Neboj, pôjdem. Vieš, čo je ešte nové? Mám novú spolužiačku Elise. A ako sa tak pozerám, asi budú s Davidom tvoriť pár."
,,David bude mať možno babu? Hmm... Zvyčajné," zaškeril sa.
Pozerali sme si navzájom do očí. Po chvíli Tom začal preskakovať pohľadom z mojich očí na moje pery. Pomaly sme sa k sebe približovali...

Ja viem, som veľmi ,,úžasná", pretože som pridala časť po jednom dni!! 😀😀 Potlesk, poprosím! 👏👏👏😁😁😁 Som mala nápady, tak som to rýchlo písala. 😀😀 A naschvál nechala napínavé. 😊😊😄
Ahojte!! 😊😊

Poninopol💞💖😄