Ja a on? Nikdy!

Najlepší kamarát

Ráno som išla do školy s lepšou náladou. To sa často nestáva. Hneď po vojdení do triedy na mňa doľahol posmech. Nevšímala som si to. Nedám si pokaziť náladu od mojich tupých spolužiakov. Sadla som si na miesto a čakala na vyučujúceho.
,,Heej, čudáčka, je to pravda? Ty prepadneš? Konečne ťa nebudeme mať v triede?" posmešne sa spýtal Simon.
Zarazilo ma to, no nedala som na sebe nič poznať. Odkiaľ zobrali, že prepadnem? Nič také sa dúfam nestane.
Jeho otázky som odignorovala a venovala sa francúzštine. Snáď ma nevyvolá, pretože som sa to... učila? Mala by som sa prihlásiť.
Do triedy vošla profesorka. Všetci sme na ňu upreli zrak a šum v triede utíchol. Hneď, ako si sadla za katedru som sa prihlásila.
,,Pani profesorka, chcela by som ísť odpovedať."
Pozrela sa na moje známky.
,,Poď. Máš tu jednu dvojku a dve päťky."
S prikývnutím som podišla k tabuli. Skúšala ma rôzne slovíčka. Vedela som všetky, až na dve.
,,Mia, som z teba veľmi prekvapená. Konečne si sa začala učiť, teší ma to. Aj napriek tomu, že si dve slovíčka nevedela, dám ti jednotku, pretože vidím, že sa snažíš," povzbudzujúco sa na mňa usmiala.
S úžasným pocitom som si sadla naspäť na miesto. Vďaka Tomovi mám jednotku! Asi ho za to vyobjímam.
Cez všetky prestávky som sa cítila tak opustene. Nemala som pri sebe človeka, ktorý ako jediný vedel o mne v podstate všetko. Ktorý ma chápal. Tom. Chýbal mi ako môj najlepší kamarát.
Po vyučovaní som so sklonenou hlavou kráčala domov. Dobrá nálada trochu poklesla. Trochu dosť.
Dnes som do obchodíku nemala ísť. Teta mi dala voľno, aj keď by som najradšej išla zarábať. Potrebujem si zarobiť peniaze. Po tom, čo mi ich otec zobral, mám len 40 dolárov. To je veľmi málo.
Zrazu ma niekto chytil za plece. Takmer som skríkla od ľaku.
,,Tom? Čo tu robíš?"
,,Prišiel som ti pomôcť. Tak ako včera."
,,Ale... Nemôžeš byť u mňa každý deň. Aj ty musíš mať svoj život. Aj ty sa musíš učiť alebo robiť domáce práce," dohovárala som mu.
,,Môj život si ty. Takže keď potrebuješ s niečím pomôcť, som tu pre teba. Viem, že ty ku mne necítiš to isté. Ale ja ti chcem pomáhať aj naďalej. Nezvládneš to sama, viem to."
Týmito slovami mi vyrazil dych.
,,Tom... Ja...som ti veľmi vďačná. Ale..."
,,Žiadne ale. Proste ti budem pomáhať a basta," usmial sa.
Spoločne sme vošli do domu. Otca som nikde nevidela. Jasné, čo by ten robil doma?
Pustili sme sa do každodennej práce. Celý čas sme sa pri tom smiali, naháňali a rozprávali. Po chvíli sa k nám pridala aj Natalie. ,,Tom!" zvýskla a skočila mu na chrbát.
Tom ju so smiechom chytil za nohy a začal s ňou utekať po celom dome.
,,Pozooor Mia, letí lietadlo, ktoré má plno energie! Trrrr!" zvolal Tom a ,,preletel" okolo mňa.
Po 10 minútach sa tí dvaja blázni trochu ukľudnili. Sadli si vyčerpane na gauč.
,,Tak za to, že ste tak pekne lietali, vám urobím tousty, čo poviete?"
,,Áno!" zvolali obaja naraz.
So smiechom som sa pustila do prípravy. Práve vtedy som si uvedomila, že odkedy trávim čas s Tomom, smejem sa. Nikdy som si nepomyslela, ako veľmi mi ten pocit šťastia chýbal. Nikdy.
Pri jedení som ich s úškrnom pozorovala. Vyzerali spolu tak roztomilo. Presne ako včera pri palacinkách. Začala som sa smiať.
,,Čo je?" nechápavo sa ma spýtal Tom.
,,Nič. Len som si spomenula na taký jeden vtip."
,,Aha. Tak nám ho môžeš povedať, aj my sa radi zasmejeme," uškrnul sa.
,,Nooo... Ja som ho práve teraz zabudla."
,,To ti tak uverím," zasmial sa.
Nič som na to nepovedala, len som kývla hlavou a venovala sa svojej večeri.
Práve, keď som umývala riad, hrali v rádiu pesničku od Shawna Mendesa-Act Like You Love Me.

Pustite si pesničku :)

Pocítila som, ako mi niekto zobral tanier z ruky a položil ho na kuchynskú linku. Pomaly som sa otočila. Hľadela som priamo do modrých očí Toma Maycona. So slabým úsmevom ma chytil okolo pása a začal so mnou tancovať. Položila som si hlavu na jeho plece. V jeho objatí som sa cítila tak bezpečne. Nechala som sa unášať hudbou a slovami pesničky.
Zdalo sa mi, akoby ju nedohrali celú. Skončila až príliš skoro. Smutne som sa pozrela na Toma, ktorý mi pohľad opätoval. Keď vtom mi do uší doľahol hlas. Hlas môjho otca, ktorý sa na nás pozeral od dverí do kuchyne.

Zasa nebola dlho časť. 😔 Mrzí ma to. 😔 Ale keď je ten víkend, tak som sa donútila ju napísať. 😊 A nechať ju trochu napínavú. 😀 Ale moc sa mi nepáči. Pesničku si nechajte dohrať ak chcete. 😊 Asi sa už opakujem, ale ste proste ÚŽASNÍ! 💕💗 42 votov na minulej časti! 😲🙊🙊🙊😊 To ako fakt!? Mám chuť tancovať! 😀 Ste úplne TOP! 🔝🔝😊 A tie nádherné komentáre! 😍 Proste no coment. 😊😊😊
Ahojte! 😊😊

Poninopol💗