Ja a on? Nikdy!

Volá sa Mia

Ráno sa mi nechcelo nič. Celú noc som sa len prehadzoval. S vypätím všetkých síl som dojedol raňajky a obul si svoje Nike tenisky.
,,Čavte!" pozdravil som rodičov a Chrisa.
Cestou do školy som si zapálil cigaretu. Veril som, že ma aspoň trocha preberie. Netúžil som zaspať na fyzike a potom počúvať tie drísty našej profesorky.
Pri skrinkách som zazrel čudáčku. Vyzerala byť poriadne strhaná a unavená. Z čoho? Asi nespala celú noc, presne ako ja.
Po príchode do triedy som si sadol k môjmu kamošovi Davidovi. Samozrejme, mal som ich viac, ale David bol z nich najlepší. S ním som tvoril kamarátsku dvojicu už od škôlky. Inak moja partia sa skladala z ľudí: Ja, David, Lucas, Eric a Matias. Boli to super chalani.

Do triedy vošla profesorka fyziky. Z celej duše som nenávidel tento najhnusnejší predmet všetkých čias.
Kým profesorka písala na tabuľu nejaký príklad, ktorému som nerozumel ani zbla, pošepky som sa spýtal Davida:
,,Ako sa volá čudáčka menom?"
,,Počkaj... Ria? Nie, Simon raz spomenul... Tuším Mia. Hej, určite. Prečo to chceš vedieť?" prekvapene sa na mňa pozrel.
,,Nič, len tak, som zvedavý. A má nejakých súrodencov?"
,,Tuším má mladšiu sestru. Ale neviem to naisto. Je dosť uzavretá do seba. S nikým sa nebaví, ale to je asi pochopiteľné."
,,Prečo sa s nikým nebaví?" nechápavo som sa naňho pozrel.
,,Ty si cez noc stratil logiku alebo čo? Prečo sa asi s nikým nebaví? Pretože každý ju považuje za čudáčku. Každý ju obchádza na míle a posmieva sa jej."
,,Ale prečo ju každý obchádza? Musí to mať nejaký dôvod."
,,Tak asi preto, lebo je tichá a s nikým sa nebaví, nie? Počuj, daj sa liečiť na mozog, dobre? Odmieta spolupracovať."
,,Debil. A nevieš, kde býva?"
,,Ako ti mám vysvetliť, že neviem o nej nič!? A na čo sú ti informácie o čudáčke!? Chceš jej vyznať lásku?"
,,Prestaň tárať chujoviny, dobre?! Len som zvedavý, a čo?"
Vtom náš rozhovor prerušil hlas fyzikárky:
,,David! Tom! Chcete dostať päťky!? Máte niečo dôležitejšie na práci, ako počítanie týchto príkladov!?"
Pokrútili sme hlavami.
,,Fajn, tak nech sa páči, môžete ísť vypočítať na tabuľu toto cvičenie."
Ukázala rukou na miesto, kde bola napísaná nejaká čarbanica s valcami, či čo. A vraj príklad!
,,A-ale pani profesorka..."
,,Žiadne odvrávanie! Bavíte sa cez hodinu! A to nie len dnes! Ešte jedno slovo a bude o tom vedieť vaša triedna! K tabuli, okamžite!"
Jasné, fyzikárka bola ešte horšia ako samotná fyzika. Môj otec nesponzoroval školu, to teda nie. Správali sa ku mne ako ku každému. Takže ak som si dovolil odvrávať, zápis letel do triednej knihy akoby nič.
S veľkým povzdychom som sa zdvihol a s pomocou profesorky príklad vypočítal. Po mne šiel David. Bol na tom podobne.
,,A nech sa to viac neopakuje!"
,,Dobre, pani profesorka."
Zvyšok vyučovania ubehol v pohode. Prekvapivé.

Práve sme schádzali dole schodmi, keď sa nejaké dievča pred nami šmyklo. V poslednej chvíli som ju zachytil. Pomaly sa otočila ku mne. V tvári som ju spoznal ihneď. Čudáčka.
,,Heeej, dlho sme sa nevideli. Dávaj si pozor, z toho pádu ti mohla zostať pamiatka na ksichte," uškrnul som sa.
,,Ďakujem za upozornenie. Tvoja prítomnosť mi nechýbala," otočila sa a odišla preč.
Zas a znova som zostal meravo stáť. Čo by ostatné dali za to, aby som ich ja, Tom Maycon, zachytil!? A ona? Ešte ma aj zvozila.
Pokrútil som nad tým hlavou a pobral sa domov. Nemal som náladu na nič. Vlastne ako celý deň.
Na balkóne som si zapálil cigaretu. Musel som zistiť, kde býva čudáčka. Na čo som to vlastne potreboval!? Určite som bol len zvedavý. Nič viac.

Dal som si horúcu sprchu. Trochu spláchla moje pochmúrne myšlienky.
Po sprche som sa pozrel na seba do zrkadla. Tmavohnedé vlasy, ktoré vytŕčali na všetky strany som si upravil do takej podoby, aká sa mi páčila. Bolo to divné, ale mal som tmavohnedé vlasy a modré oči. Ladilo to k sebe. Páčilo sa mi to.
Už v teplákoch a tričku som vyšiel z kúpeľne. 
,,Hej, Tom, fotrovci ťa volajú. Máš prísť dole," zastavil ma na ceste do mojej izby Chris.
,Čo môžu chcieť?' O ničom takom som nevedel.
Po príchode do obývačky sa ma hneď mama spýtala:
,,Vysvetlíš nám ten incident, čo sa stal dnes na fyzike, Tom?"
,Čože?! Tá hnusná krava to povedala rodičom!?'
,,Nooo... Veď sa nič také nestalo."
,,Vyrušoval si na hodine a nedával si pozor! Máš taký pocit, že to je nič!? Vieš, že fyzika ti nejde! Na tento predmet by si sa mal sústrediť najviac!" vybuchol otec.
Hlavne otec si najviac potrpel na dobrých známkach.
Mama ho chytila za ruku, aby ho trochu ukľudnila.
,,Ale veď predsa o nič nešlo! Iba som sa niečo pýtal Davida!"
,,Nemáš sa čo vypytovať cez hodinu! Existujú na to prestávky!"
,,Ale..."
,,Žiadne ale! Okamžite choď do svojej izby!"
S hnevom som vybehol po schodoch a zatresol za sebou dvere. To som mal celý život sedieť pri učebniciach!? Na to mohli rovno všetci zabudnúť. Môj život bol obrovsky mizerný!

Ďalšiaaa. 😊😊😊 Snáď sa páčila. 😊
Ahojte! 😊