Ja a on? Nikdy!

Teta Suzan

Cez prestávku sa ku mne Elise otočila.
,,Ako sa máš?"
,,Celkom fajn. Ty?"
,,Dá sa. Len... nikoho tu nepoznám, až na teba. Prisťahovali sme sa sem až z Anglicka."
,,Ja tu tiež nemám veľa známostí. Vlastne... mám iba jednu. Museli ste mať dlhú a únavnú cestu. Amerika je ďaleko od Anglicka."
Prikývla.
,,A... nemohli by sme byť my dve... hmm... známe?" zasmiala sa.
,,Myslím si, že hej," usmiala som sa.
Zrazu k nám znova prišla tá otravná Jessica.
,,Ahoj, Elise. Nechceš sa s nami zoznámiť?" ukázala rukou na svoje tri kamošky. Amandu, Amber a Julie.
Elise chvíľu rozmýšľala.
,,Nie, ďakujem. S Miou sme ešte nedokončili našu debatu."
Jessica pohŕdavo zdvihla hlavu a odkráčala preč.
,,Namyslená fiflena," zamrmlala si Elise popod nos.
Rozosmialo ma to.
,,Čo je? Teraz som povedala úplnú pravdu. Hnusná, silikónová fiflena."
Aj za ten krátky čas som si všimla, že Elise je veľmi úprimná. A zábavná.
Celú prestávku sme sa rozprávali. Zistila som, že má tri staršie sestry. Žije v tomto malom meste, o tri ulice ďalej než ja.
,,Hmm... Teraz mi povedz niečo o sebe ty," vyzvala ma.
Čo som jej mala povedať? Že ma tu všetci nazývajú čudáčka, bývam v ošarpanom dome, otec je pijan a mamu nemám? To nie.
,,Noo... Ehm... Mám mladšiu sestru Natalie. Aj tak sa to hneď dozvieš, takže... prezývajú ma čudáčka."
,,Prečo?"
,,Neviem... S nikým sa tu tak nejak vážnejšie nebavím. Len s jednou osobou."
,,Zoznámiš ma s ňou?"
,,Neskôr. Dnes asi nie je v škole."
Prikývla. Po vyučovaní sme spoločne vyšli zo školy.
,,Tak, zajtra sa vidíme, Mia. Mimochodom, ideš na ten lyžiarsky? Ja určite, keby si išla aj ty."
,,Elise, ja nejdem."
,,Prečo?"
,,Jaa... Proste nemôžem."
Smutne som sa na ňu zahľadela.
,,To nevadí. Už máme iba pár dní na zaplatenie. Možno, že si to dovtedy rozmyslíš." Zakývala mi a odišla.
So sklonenou hlavou som kráčala domov. Kde je Tom? Prečo dnes nebol v škole? Alebo sa mi vyhýba? Čo som mu urobila? Ochorel? Je mu zle? Takéto a ešte podobné otázky mi vírili hlavou celú cestu.
Už z diaľky som videla pred naším domom auto. Preľakla som sa. Čo keď prišla sociálka?! Rozbehla som sa k domu. Pred bránou postávala... teta Suzan?! Moja najobľúbenejšia teta, ktorá tu už nebola roky, pretože býva od nás veľmi ďaleko?!
,,Teta Suzan!" zvýskla som a hodila sa jej okolo krku.
,,Mia! Ty si ale vyrástla. Myslela som, že Norbert bude doma, ale nie je. Asi je zasa v práci, však?"
,,On... On nie je v práci." Do očí sa mi nahrnuli slzy.
,,Kde potom je? Stalo sa niečo?"
,,Teta Suzan... Otec už dlhšiu dobu hrozne pije. Ráno chodí do krčmy a vracia sa až neskoro večer. Neviem, čo mám robiť," rozplakala som sa.
,,Norbert pije? Mia, miláčik, neboj sa, vyriešime to. Dobre?" prikývla som a spoločne sme vošli do domu.
Vyrozprávala som jej, ako som sa za posledné 3 roky mala. Nad prezývkou ,,čudáčka" iba krútila hlavou.
Spoločne sme išli do školy pre Natalie, ktorá sa tete potešila ešte viac ako ja. Pri večeri nám povedala:
,,Zdržím sa tu do konca týždňa. Ale uvažujem, že si vás zoberiem k sebe. Nemôžete zostať pri otcovi pijanovi."
Preľakla som sa.
,,Teta, nie teraz, prosím. Nie teraz, keď som si našla dvoch kamarátov. Zostaň tu, ale neber nás preč," zúfalo som prosila.
Chvíľu na mňa ľútostivo hľadela.
,,Tak dobre, nezoberiem vás ku mne. Ale nie som si istá, či tu môžem zostať. Nemá sa mi kto postarať o dom."
Teta býva sama. Nemá muža ani deti. Často sa čudujem, prečo tak dobrý človek zostal sám.
,,Daj ho do podnájmu," navrhla Natalie.
Teta sa usmiala.
,,O tom ešte porozmýšľame. A teraz, šup do postele, je veľa hodín."
Práve som sa uložila na spánok, keď mi do izby vošla teta.
,,Prišla som ti dať dobrú noc," usmiala sa a pobozkala ma na čelo.
Vtom si všimla informovaný súhlas o lyžiarskom na mojom nočnom stolíku.
,,Vy máte ísť na lyžiarsky?"
Ticho som prikývla.
,,Ale nejdem tam. Nemám na to peniaze."
,,Do kedy ich máte priniesť?"
,,Do konca tohto týždňa."
,,Hm... Ja ti ich dám."
,,Ale teta, to od teba nemôžem chcieť," namietala som.
,,Ale môžeš. Proste tam pôjdeš, a basta. Už nemusíš pracovať v tom obchodíku. Budem s tebou. Nemusíš sa pre nič trápiť." Pohladkala ma po vlasoch a odišla.
Cítila som, akoby pri mne bola mama. Teta Suzan bola stelesnené dobro. Presne ako moja mama.
Dlho som nevedela zaspať. Musela som myslieť na Toma. Čo sa mu mohlo stať? Kde je? Chýba mi.

Hi!! 😀😀 Tak, ďalšia časť. 😀 Ste radi, že ide Mia na lyžiarsky? 😊 A čo Tom? Kde môže byť? 😊
Ahojte! 😊😊

Poninopol💞😍💕