Ja a on? Nikdy!

Prvýkrát na lyžiach

Túto časť venujem kris-miller 😊😊 Dúfam, že sa ti bude páčiť a príjemné čítanie! ✌😊😊

Z pohľadu Mie

V prvý deň lyžiarskeho som sa necítila nejak obzvlášť dobre. Nie, že by mi bolo zle od žalúdka, ale skôr pocitovo. Nikdy som s mojimi ,,podarenými" spolužiakmi nevychádzala obzvlášť dobre a zrazu tu mám s nimi stráviť takmer celý týždeň? To je trochu pritiahnuté za vlasy. Keby tu so mnou nebola Elise asi by som to nevydržala.
Hneď po obede si ma odchytil Tom.
,,Heej, Mia! Môžeš na chvíľu?" spýtal sa.
Prikývla som.
,,Čo sa ti stalo? Je ti niečo?"
,,Nie, nič mi nie je."
,,Mne to môžeš povedať." Uprene mi hľadel do očí.
,,Fajn. Cítim sa tu nejak divne," vyhŕkla som s povzdychom.
,,Prečo? Zatiaľ je tu super."
,,Áno, je, ale... Nie som zvyknutá tráviť čas s mojimi spolužiakmi."
,,Tak ho budeš tráviť so mnou a Elise, nie?" zaškeril sa.
Pokrčila som plecami.
,,Heeej, ty spochybňuješ moje metódy rozosmievania?" podozrievavo sa zamračil.
,,Nie, len..."
,,Vážne ich spochybňuješ?" prerušil ma. Nestihla som namietať, pretože si ma vyhodil na plece a utekal so mnou do našej chaty.
,,Aaaa, Tom, pusti ma!!" smiala som sa.
,,Ako chceš," so smiechom ma zhodil rovno do kôpky snehu. Bol to strašný pocit. Všade ma to chladilo a triasla som sa od zimy.
,,Tak toto si prehnal, Tom Maycon!" Darilo sa mi udržať si vážnu tvár.
,,Nepreháňaj. Môžeš mi ďakovať, nahnal som ti späť dobrú náladu," rehotal sa.
Zrazu mi napadla sladká pomsta.
,,Tom? Nechcem nič predvídať, ale práve teraz k nám kráča tvoja triedna." Klamala som.
V momente sa otočil. A práve vtedy som nabrala do rúk tú najväčšiu kopu snehu, aká sa len dala. S radosťou som mu ju hodila rovno do hlavy. Podľa jeho výrazu som sa radšej bleskovo postavila a utekala preč. No... skôr tackala, pretože cez tie záchvaty smiechu, ktoré som mala, sa nedalo bežať. Tom ma poľahky dobehol.
,,Tak toto oľutuješ!" zvolal s úškrnom.
,,Bola to len odplata!" vyjachtala som. ,,Nechcem, aby sme ochoreli na lyžiarskom, takže... sme si kvit."
,,Okej, ale aj tak to oľutuješ." Lišiacky na mňa žmurkol.
,,Prečo by som to mala ľutovať? Zaslúžil si si to," nechápavo som krútila hlavou. Tom sa uškrnul a odišiel preč. Niekedy ho vážne nechápem. Prečo by som mala ľutovať moju pomstu? Naozaj si to zaslúžil!
Drkotajúc zubami od zimy, som sa pobrala do chaty. Bola naozaj útulná a pekná. O izbu som sa delila s Elise. Nebola ničím výnimočná. Obyčajná izba s posteľami, skriňou, stolíkom a vlastnou kúpeľňou. Hneď vedľa nás mala izbu Jessica a jej večné poradkyne. Neviem ako si vybavili, aby mohli byť štyri na izbe. V každom prípade si uchmatli tú najlepšiu izbu na dolnom poschodí. S balkónom. Aj keď... balkón na dolnom poschodí? To je trochu divné nie? Asi preto ho mala len táto izba. Na hornom poschodí boli celkovo tri. Mne to mohlo byť ukradnuté. Ja som k svojmu šťastiu nepotrebovala balkóny. Izba je predsa pekná aj bez nich.
S úľavou som sa hodila na moju posteľ, ktorú mám bližšie k oknu ako Elise.
Rozmýšľala som nad Tomom a tým, ako sa to všetko vyvinie, keď ma vyrušilo zaklopanie na dvere.
,,Ďalej!" zvolala som.
,,Mia, poď si vyskúšať výstroj a lyže!" zavolala ma profesorka telocviku po otvorení dverí.
Prikývla som a ponáhľala sa za ňou. Prišli sme až do menšej miestnosti, ktorá sa nachádzala vo vedľajšej chate. Bolo v nej veľa poličiek s prilbami a lyžiarskymi okuliarmi. Na vešiakoch boli zavesené lyžiarske kombinézy a v rohu, opreté o stenu, stáli lyže rôznej veľkosti. Elise si práve skúšala kombinézu. Kým som sa dostala na rad ja, ubehla asi polhodina. Plán bol taký, že si vyskúšame všetky potrebné veci a rovno sa v nich vyvezieme lanovkou na, podľa mňa, prudký kopec. Takže hneď po odskúšaní som čakala vedľa Elise na lanovku. Cestou hore som sa ukľudňovala. Musím to zvládnuť! Zvládla som aj horšie veci, toto dám ľavou zadnou!
Na vleku ma však moja odvaha opustila. Keď som sa pozrela dolu, naskočili mi zimomriavky.
,,No tak, Mia. Zvládneš to," povzbudzovala ma Elise.
Prikývla som a venovala pozornosť profesorke.
,,Študenti, teraz mi venujte chvíľku pozornosti!" ukázala nám, ako postupovať pri lyžovaní. ,,Nebojte sa, určite to zvládnete! Tak, smelo do toho!" zvolala a spustila sa dolu.
Ničomu z toho som nechápala, takže prvýkrát som sa namiesto na lyžiach, zošuchla na zadku. Vyzerala som ako snehuliak. Keď ma zbadal Tom, začal sa rehotať. Nečudo, on bol skúsený lyžiar, nič mu nerobilo problémy.
,,A ja som sa čudoval, že aká snehová guľa sa to rúti dole vlekom."
,,Hahaha, veľmi vtipné. Radšej mi pomôž vstať." Podala som mu ruku. Nejako sa mu podarilo vytiahnuť ma na nohy.
Keď som asi po desiatykrát vyšla na kopec, už mi to trochu išlo. Až na to, že keď som bola skoro dolu, zjavil sa predo mnou Tom.
,,Pozor!!" zvrieskla som. Nestihol sa uhnúť. S obrovskou rýchlosťou som doňho narazila. Spoločne sme sa kotúľali dole. Našťastie nás zastavil strom, ktorý nám stál v ceste. Dôležité je, ako nás zastavil. Ležala som na Tomovi. Naše pery sa navzájom dotýkali...

Haha, spokojní? 😀😀 Inak, ak chcete venovať kapitolu, tak kľudne napíšte do komentárov, budem rada. 😊😊 Dúfam, že som vám zlepšila deň touto časťou a ták... 😀😀 Nejde mi sem dať gif, takže som riadne nas*atá... 😬😬😀
Ahojte!! 😊😊

Poninopol💖💗💞