Ja a on? Nikdy!

Pre každého najhoršie prebúdzanie ever

Túto časť venujem MiraculousCrazyGirl a TaniaMastermountain 😊😊 Užite si ju! 😊😊✌

Z pohľadu Toma

Prebúdzať sa vedľa človeka, ktorého nadovšetko milujete, je jednoznačne ten najlepší pocit. Aj keď musíte vstávať zrovna do školy.
,,Tom? Vypni ten budík," zívla Mia a pretočila sa na druhý bok.
,,Okej," stlačil som nejaké tlačítko a spal ďalej.
,,A nespi, lebo zaspíme do školy," šťuchla ma lakťom do brucha.
,,Dobre, dobre, už idem hore," so zalepenými očami som sa zdvihol a odšuchtal do kúpeľne. Páni! Taký prebiedený po noci som nikdy v živote nebol! Teda, ak nerátam tie noci s alkoholom... To je už trocha iná téma.
Nabral som si do rúk trocha studenej vody a šplechol si ju na tvár. Osviežilo ma to natoľko, aby som vedel aspoň kde je sever a kde juh.
Po oblečení a umytí zubov som vbehol do izby. Mia stále ležala v posteli, pričom jej spod periny trčala iba hlava. A vraj ja som nemal zaspať!
Naklonil som sa k jej uchu a nežne pošepkal: ,,Mia, je čas vstávať." Teda, aspoň myslím, že to bolo nežne. Čo vlastne vystihuje toto slovo? Pokrútil som hlavou a venoval sa prebúdzaniu Mii, ktorá však naďalej spala ako zarezaná.
Využil som druhú metódu. Bozkávanie na krku. Vždy to neznášala. Hneď ako som priložil moje pery na jej krk, pomrvila sa, ale nevstávala.
,,Asi ťa nezobudím, čo?" vzdychol som si. ,,No čo už, musím na teba použiť tvrdú metódu." Zbehol som do kuchyne po pohár a naplnil ho studenou vodou. Bolo to drastické, ale aj tak som sa musel uškŕňať.
,,Tom?" zastavil ma hlas Miinej tety.
,,Eee... Dobré ráno," usmial som sa.
,,Ty si u nás spal? A kde je Mia?"
,,Noo... Áno, spal. A Mia je ešte v izbe, ale o chvíľku určite zíde dolu." Kývol som hlavou na schody.
,,Tak rýchlo príďte na raňajky, lebo nestihnete školu," upozornila ma. Rýchlo som vyšprintoval schodisko aj s pohárom plným studenej vody.
,,Prepáč," šepol som pri jej posteli a vylial jej to rovno na hlavu. Okamžite vystrelila z postele ako besná. ,,Č-čo?!!" Po tomto výkriku som sa už výbuchu smiechu neubránil. Stála predo mnou z mokrými vlasmi, z ktorých jej voda stekala na pyžamo, namosúreným a zároveň prekvapeným pohľadom a zimomriavkami. Keď zazrela v mojej ruke pohár, pravdepodobne jej všetko došlo. ,,Tom Maycon! Týmto si si to u mňa pokazil! Už nikdy s tebou neprehovorím, nikdy, počuješ?!"
,,Prepáč, ale ty si nechcela vstávať! Toto bola posledná možnosť ako ťa prinútiť vstať. Mimochodom, pohni si, inak prídeme neskoro." Ešte stále som sa zadúšal smiechom. Naštvane fľochla na hodiny, ktoré ukazovali 7:40. Mali sme 20 minút do začiatku vyučovania. Samotná cesta od Miinho domu ku škole trvala 10 minút.
Kým sa obliekla a všetky tie babské blbosti okolo toho (síce sa nemaľovala), ubehlo 10 minút. Rýchlo sme schytili tašky a utekali po kraji cesty smerom do školy. Dobehli sme presne na zvonenie. Čo ma však zarazilo najviac bolo, že ma Mia ani len nepozdravila pri rozdelení našich ciest. Chcela bez slova prejsť okolo mňa, to by som ju však nemohol chytiť za zápästie. Hah, ako pravý Tom Maycon, nie? ,,Ani pusa na rozlúčku?" nadvihol som obočie.
,,Nie. Nezaslúžiš si, Maycon," sykla a vytrhla sa mi. ,,Na dnes mi daj pokoj." S týmito slovami odkráčala preč. To prebúdzanie asi nebol dobrý nápad. Nie asi, ale určite.
Ako omráčený som vpádloval do triedy. Ajaj. Fyzika.
,,Eee... Pani profesorka, ja... ja..." nemohol som vymyslieť vhodnú výhovorku.
,,Vy čo, Maycon?" vyprskla tá stará ropucha.
,,Ja... som sa dnes ráno šmykol v sprche a... nejak som si pri tom udrel hlavu o dlážku... preto meškám," vykoktal som tú najväčšiu kravinu, aká ma napadla. Triedou sa rozľahol tichý rehot.
,,Áha. No, tak si vás vyskúšame. K tabuli, okamžite!"
Váhavo som si od nej zobral kriedu. Začala bľabotať niečo v zmysle fyzikálnej... Proste niečoho z fyziky. Vraj ,napíš mi na to vzorec'. Prosím?!
Po nekonečne dlhom trápení si opäť sadla za katedru. ,,Ako vidím, Maycon, ten úder do hlavy vám nedal ani trocha rozumu do fyziky. Máte na rováši ďalšiu päťku," so škodoradostným úsmevom schytila pero a zapísala to zradné číslo do menšej knižočky, zvanej ŽIACKA KNIŽKA.
Šomrajúc popod nos som si prisadol k Davidovi, ktorý sa ani len nesnažil stíšiť svoj rehot. Rehotal sa ako kôň!
,,Môžeš sa skľudniť?! Ty si nedostal päťku!" buchol som ho do ramena.
,,Sorry, kámo, ale horšiu výhovorku si si vymyslieť nemohol." Rehotal sa ďalej. Prevrátil som nad tým oči. Už mu bolo pravdepodobne lepšie, keďže zapáral ako za starých dobrých čias. Ách jaj. To som ešte Miu nepoznal tak dobre a považoval som ju za... čudáčku. Za obyčajnú, chudobnú a divnú čudáčku. Ako som mohol byť taký slepý?! Ako som mohol nevidieť jej odvahu, starostlivosť a láskavosť? Bol som idiot... Najväčší idiot všetkých idiotov.

Práve som kráčal chodbou preplnenou študentov, keď sa pri mne zjavil Matias. ,,Hej, Tom! Dnes večer sa koná diska v neďalekom bare. Ideme všetci, takže sa pridávaš, nie?"
Váhal som. Chcel som stráviť pohodový večer s Miou a vziať ju na prechádzku aj s Natalie. ,,Neviem, asi nejdem. Mám už program vymyslený."
,,Ale no ták. S Miou si stále, úplne nás zanedbávaš. No povedz, koľko si s nami nebol na poriadnej chľastačke? Hm? Nie, vieš čo, nič nehovor. Dobre vieš, že už dobré tri týždne nie. A v poslednom čase ti už ani cigarety nechutia. Čo to s tebou, dočerta, je?!" vyhŕkol zo seba ozrutnou rýchlosťou a pritom rozhodil rukami. Musel som sa zasmiať. Matiasovi odjakživa chutil alkohol. Teda, niežeby bol alkoholik, to nie, ale rád si naplno užíval život.
,,Tak?" pretrhol moju niť myšlienok.
Stisol som pery tesne k sebe. ,,Okej, pôjdem. Ale," namieril som naňho ukazovák, ,,budeme piť len do určitej miery, aby som mohol prísť domov po vlastných."
Vyvrátil oči v stĺpik. ,,Dobre, ako myslíš. Ale prídeš o veľa." Pokrčil plecami.
,,Jasné, prídem možno tak o poriadnu opicu."
Práve sme zabočili za roh, keď sa na mňa vyrútila nejaká hnedovlasá fúria. Eh... Až neskôr som zistil, že to je Mia.
,,Á, práve som na teba myslel," zaklamal som a priložil moje pery na tie jej. Ihneď sa odtiahla. ,,Si hrozný, vieš o tom?" snažila sa tváriť vážne, no moc jej to nešlo.
,,Viem. A viem aj, že je to 1:0 pre mňa. Totižto, ten bozk, čo si mi nechcela venovať dnes ráno, som práve teraz dostal," nevinne som zaklipkal očami.
,,Hm, dobre si urobil, lebo dnes ich už viac nedostaneš," zaškerila sa.
,,Nie? Okej. Máš náskok tri sekundy. A bež, lebo ti nebude pomoci." Začal som odrátavať na prstoch. ,,Tri..." rozbehla sa preč. ,,Dva..." prešla prvé štyri schody. ,,Jedna..." šprintom som sa rozbehol, tentoraz ja, krížom cez školu. Nasadila ešte rýchlejšie tempo, avšak pri skrinkách som ju s rehotom schytil za pás a oprel o jednu z nich. Bolo mi totálne jedno, že na nás každý zazerá a krúti hlavou nad dvoma osobami so šialeným zmýšľaním mozgu. ,,Takže na dnešok bozkov stačilo?" zašepkal som jej tesne pri perách.
,,Áno, stačil..." nestihla dopovedať, pretože som ju umlčal bozkom. Dlho, predlho sme tak stáli s navzájom opretými čelami. Kým nás nevyrušilo zakašľanie nejakého tretiaka. ,,Ehm... Sorry, ale... je to moja skrinka. Rád by som si z nej vzal svoje veci."
,,Hmm... Prepáč," vyhŕkla Mia celá zahanbená a so smiechom sme odkráčali k naším skrinkám. ,,Ó nie, toto bol taký trapas!" zakryla si červenú tvár rukami.
,,Heej, nebol. Je to normálne. Ja som sa bozkával už aj v strede cesty na diaľnici. Ver mi, je to super adrenalín."
Vytreštila na mňa oči. ,,To fakt?!
,,Fakt. Je to zábava."
,,Si ty normálny?!" zamračila sa.
,,Kľud, robil som si srandu! Ten tvoj pohľad stál za všetko." Rozrehotal som sa na celé kolo.
,,Vieš o tom, že mi od rána na totálku žerieš nervy?!"
,,A preto ma tak miluješ," vlepil som jej rýchly bozk na nos a obul si svoje Nike tenisky, keďže snehu sa ešte neuráčilo napadnúť.

Po dlhom čase nová časť! 😀😀 A pozor!! Aj DLHÁ!! 😂😂😂 Kto tu je zaľúbený do Toma? 😊😍😀😀 Mám výnimočne dobrú náladu aj napriek tomu, že pre nás, Slovákov, sa od pondelka začína škola. 😔😒 Čechom nezávidím a prajem úprimnú sústrasť... 😐😐😀 Tak, pekný zvyšok dňa a celý víkend... 😊😊 Áno, už len víkend. 😐😐😯😁
Hi, my liebe guys! 😂😂😂

Poninopol😻