Dážď nezastavíš *23*

1.7K 136 7
                                    

"Povedal som že sme súrodenci to je toho, ale nechápem prečo ťa ľutoval! Však mojou sestrou by chceli byť všetci..." zamýšlal sa a ja som rozmýšlala ako ho zabijem.

"Nikto ti neskočí na to že si môj brat." zahmkala som si veselo.

"Tak prečo mi to Tomáš uveril?" osopil sa.

"Leboo ..... Čo si mu este povedal ked ti to "uveril" hm?" prekrížila som si ruky na prsiach a nahodila sarkastický úsmev.

"Že tvoja mŕtva mama chodila s mojím otcom a vtedy nás oboch mali. No vieš, moja mama nás opustila keď som bol malý čiže to sedí." mykol plecom a mňa premohol pocit viny.

"Je mi ľúto to s tvojou ma..." nestihla som dohovoriť lebo mi skočil do reči "nemusí ti to byť ľúto.. Berem to tak, že sa to malo stať." smutne sa usmial.

"Myslím, že Jess sa za chvíľu na Jakuba vykašle. Mám Kuba rada ale vidím že teba stále ľúbi." s úľavou som ho objala. Teraz budem musieť predstierať že sme súrodenci. Uff..

Po tréningu som sa vracala na ubytovňu v daždi. Kôli hlúpemu počasiu sme tréning skončili o pol hodinu skôr. Dážď mi po tvári pomaly stekal, a nechal mi premoknúť oblečenie.
Pod autobusovou zastávkou sedel premoknutý Jakub a klepal sa od zimy. Nevedela som či mám ísť za ním, alebo by to bolo zlé rozhodnutie.
Pár pomalých krokov, a pohľad Jakuba ma znervózňoval.

"Ach ty?! Prečo si nahovorila o nne také hovadiny?" skryl si tvár do dlaní.

"Je to pre tvoje dobro Jakub. Jess ťa má rada ale miluje Filipa. Predstav si že celý čas čo by s tebou chodila, by mohla milovať niekoho viac." vytriskla zo mňa taká lož, že aj diabol mohol závidieť.
Neviem, ale zdalo sa mi, že Jakubovi vypadla z oka slza.

"Nikdy ťa Tomáš nebude chcieť Amalia." mojím pravým menom ma nazvala naposledy mama.
Tou vetou mi zlomil srdce...

Princezná V Kopačkách Where stories live. Discover now