/Úvaha: Spomeňte si teraz na všetkých, ktorý odišli z vášho života. Nemuseli iba umrieť, stačí ak ste na nich zabudli. Spomeňte si na niečo pekné čo ste s nimi zažili. Mohli vám vyčarovať úsmev na perách alebo vás prišli utešiť vo vašej kritickej a bezvýchodiskovej situácií. Ak ste si na nich spomenuli, dajte im vedieť že vám chýbajú a máte sa dobre. Nič nieje krajšie, než prejavovanie ľudskosti voči druhým.
Príbeh: Dnes bol ten pohreb, ale nemohla som tam iba tak vtrhnúť bez pozvania. Neviem ani ako, ale nemala som potrebu sedieť v chladnom kostole, zahalená v čiernom rúchu, pretože som aj tu vonku, na lavičke počas chladného dňa cítila, že Miňo je tu so mnou. že práve on, ktorý vždy pri mne sedel keď som si odrela koleno alebo sa moji rodičia hádali sedel so mnou a snažil sa ma utešiť. Že práve on, dokázal zahodiť všetky svoje starosti iba kvôli tomu, aby sa zaujíma o moju bolesť a zdieľal ju so mnou. je mi ľúto toho, že teraz nemám ako sedieť pri ňom a nemôžem mu povedať "zobuď sa. Všetko bude dobré."
Práve teraz som sedela pred kostolom. Čakala som, kým z kostola výjdu všetci Milanovi blízky a medzi nimi bude Maggie. Mala som pre ňu prekvapenie, ktoré nepozostávalo iba z objatia a pekných slov. Ak chcete niekomu dokázať čo pre vás znamená, nestačí to povedať slovami, musíte to dokázať niečim úžasným. Nemusí to byť drahý dar, obrovská slávnosť. Stačí, ak to bude niečo znamenať pre vašu dušu.
Z kostola sa razom začal hrnúť dav rôznych generácií. Najlepší ľudia sú tí, ktorí si bez ohľadu na váš vek, pohlavie,výzor či inteligenciu, dokážu získať vaše srdce. V tom ma Maggie zbadala a rýchlim krokom ku mne podišla. Na tvári sa jej leskli slzy a oči mala sťaby ranná rosa lesknúca sa na steble trávy. Bolí to, keď vidíte plakať niekoho kto pre vás obetoval tak veľa. Ja som sa usmiala a naklonila sa ku jej uchu " Maggie niečo ti ukážem." chytila som ju za ruku a viedla preč od tiaľto. Keď sme boli skoro na mieste, povedala som jej nech zatvorí oči. Išli sme po tvrdej asfaltovej ceste ktorá sa stala Milanovi osudnou. Pred autobusovou zastávkou, som Magge odkryla oči. Ostala v nemom úžase pretože na veľkej plechovej zastávke bol nakreslený Milan na svojej motorke. nakreslila som ho tam ja pretože som chcela ľuďom pripomenúť, že tu na tomto mieste vyhasol jeden z mnoha mladých životov. Maggie padla na kolená a ešte väčšmi sa rozplakala. Chytila ma za ruku a potiahla k sebe na zem zo slovami " Prepáč. Ďakujem za všetko." Tieto slová nemusela ani povedať pretože odpustiť by mala skôr ona mne a ďakovať môžem iba ja jej bratovi. Dávaj na nás pozor tam zhora!
Ahojte ľudkovia, takže som sa po dlhej pauze vrátila v plnej paráde. Dúfam že ste na mňa nezabudli a táto časť je skôr taká nostalgická pretože sme pred nedávnom oslavovali dušičky. dúfam že ste zapálili sviečku niekomu blízkemu a tým ste si na neho spomenuli. Ďalšia časť sa už bude točiť okolo Jurkaaaa tak si držte klobúky cmuq :*
YOU ARE READING
Princezná V Kopačkách
Romance"Čo sa deje? Chceš mi vynadať alebo niečo iné." prevrátila som očami. Zahrýzol si do pery, "Ehm nie. Len chcem vedieť prečo si prišla na túto prekliatu školu a ja som ťa musel spoznať. Zožiera ma to, že ťa vidím každý deň a nemôžem byť pri tebe. Ne...
