Princezná V Kopačkách

žiarlivosť *33*

Konečne ma od tiaľ pustili! Je po zápase, ale som konečne vonku!
Usmievala som sa od ucha k uchu ako nejaký psychopat. Išla som po škole a všetci ma potľapkávali po pleci a hovorili ako im je ľúto že som zmeškala zápas. Ževraj bol perfektný, vyhrali sme 4:2. Skoro mi vypadla slza z oka, pretože som sa na tom výťazstve nepodieľala.
Cez vyučovanie sa nestalo nič dôležitého a na tréningu tiež. So Samom sme si vymenili iba jeden pohľad inak nič.
"Chytaj!" hodil po mne niekto krabičkový džusík. Sedela som na trávniku v školskom parku a čítala knihu.
"Nejaká sama nie?" usmial sa na mňa Filip ktorý už vycucával džús cez slamku.

"S kým by som tu mala byť?" rozhliadla som sa.

"So mnou samozrejme." začal sa rehotať na jeho nepodarenom vtipe.

"Kde máš Jessicu?" zaskočila som ho touto otázkou lebo na mňa vyvalil oči.

"Ehm... Tak.... Vieš... Už sa moc nebavíme."

"Nebavíte? Vy dvaja? Však ste boli ako Pat a Mat." zaškerila som sa pri tejto predstave.

"Nie žeby som ja nechcel. Ale ona sa začala baviť s nejakým Samom. "
Jess sa o tom dotyčnom zmienila už v nemocnici ale žeby to bolo až také vážne, žeby sa nebavila s Filipom?

"Viem.. Hovorila mi že je to super chalan."

"Ale prd. Super chalan? Ja som najlepší chalan v celom okolí." zamračil sa..

"Nehovor ze žiarliš! Filip žiar-" nestihla som to zakričať, pretože mi chytil ústa.

"Áno žiarlim ale iba pretože sa teraz nemám s kým baviť."

"Jasné jasné, hovor to niekomu kto ťa nepozná braček." usmiala som sa na neho. Celý sa červenal a hrýzol si dolnú peru.

"Mám nápad. Opýtaj sa Tomáša či by niečo o tom Samovi nevedel." žmurkla som.

"Hej hej. A odrazu mu poviem "vieš čo Tomáš? Amy ťa vrúcne pozdravuje, posiela pusinky a objatia xoxo."" prevrátil očami a ja som pokývala hlavou na náznak nesúhlasu.

"Pre mňa je Tomáš zlá minulosť." vyvalil na mňa oči. Moc mi asi neveril, a možno som neverila ani sama sebe.
Ale zo všetkých síl som sa snažila tu veriť.