ako klbko bavlny *21*

1.6K 147 2
                                    

"Pusti ma!" vrieskala som ako zmyslov zbavená.

"Bože prestaň kričať! Chcem sa iba porozprávať chápeš?" pustil ma a ja som sa mu pozrela do tváre. Bol to Filip.

"Čo odo mňa chceš?" nahodila skm nedôverčivý pohľad.

"Vieš vyznie to možno trošku zvláštne ale dnes keď bola Jess na tom rande" odmlčal sa "som ju prenasledoval."
možno som po tejto informácií nezareágovala tak ako to očakával ale, začala som sa smiať na celé kolo.

"Tebe sa Jess musí naozaj páčiť ale sklamem ťa. Za chvíľu bude chodiť s Jakubom." usmiala som sa trošku škodoradostne.

"No nie že by sa mi páčila ale, je to zložité. Nechcem a ňou chodiť lebo sa bojím že by som sa nesprával ako správny chalan. Ešte nikdy som s nikým nechodil ale keď ju vidím s niekym iným, navriei krv v žilách." pán "nedokonalý" sa rozkecal až príliš a tak som sa tvárila že som príliš ospatá. Nechcelo sa mi tu riešiť milostný trojuholník skoro o polnoci.

"Bože tak ju nechaj na pokoji, zameraj sa na futbal a všetko bude v poriadku. Dobrú." potľapkala som ho po hrudi a chcela ísť do svojej izby. Ale ten bezočivec mito nedovolil.

"Amy povedz mi prosím ťa čo mám robiť. Som v koncoch rozumieš?" zabedákal ako nejaká stará babka a ja som mu chcela vlepiť.

"Bože tak jej to povedz. Ja sa do toho miešať nechcem.." skryla som si tvár do dlaní.

"Nie! Čo keď ti poviem že keď mi pomôžeš tak ti nejako pomôžem s Tomášom? Môžem ti pomôcť s pomstou alebo aby sa do teba zaľúbil." zašepkal mi do ucha a ja som si uvedomila jednu vec.
Znova som v milostných problémoch niekoho iného zamotaná, ako do veľkého klbka bavlny...

"Pomôžem ti...."

Princezná V Kopačkách Onde histórias criam vida. Descubra agora