Ležala som v posteli a cítila som, že sa mi každú chvíľku roztrhne hlava na niekoľko marných kúskov. Včera keď som sedela na tej hlúpej chladnej lavičke tak som nachladla. Školská lekárka mi nakázala ležať na izbe. Myslím, že v takomto stave by ma niekto ledva dostal z izby. Oči som mala celé napuchnuté a vlasy mi lietali do všetkých strán. Dokonca sa za mnou bol pozrieťaj môj trenér ktorý sa tu zdržal iba chvíľku lebo "ževraj musel ísť ešte niečo pripraviť na futbal." Utiekol od tiaľto kvôli tomu že keď vošiel do mojej izby tak sa mu postavili všetky vlasy na hlave a vytreštil na mňa oči.
Jess má dneska ťažký deň a preto sa na ňu ani nehnevám že tu nieje pri mne. Filip sa vyhovoril na futbal a ostatní spoluhráči tiež. Takýchto kamarátov tu ja mám. Ale keď oni niečo potrebujú, tak až vtedy su spomenú, že nejaká Amy existuje a je im vždy k dispozícií.
Viečka mi každou chvíľou oťaželi, až som sa napokon poddala spánku.
"Amy?" povedal Tomáš sediaci na lúke. Mal na sebe modré tričko a tmavé rifle. Ja som vedľa neho sedela v červených bodkovaných šatách a úsmevom od ucha k uchu.
"Áno laska?" pozrela som sa do jeho krásnych modrých očí.
"Chcel som ti povedať že život s tebou začal mať zmysel. Bol som hlúpy keď som ťa nechal odísť. Odpustíš mi to?" jeho výraz zosmutnel. Bolo mi ho strašne ľúto, pretože som zvyknutá na to, že sa vždy usmieval.
V tom som sa ku nemu naklonila a jemne ho pobozkala na ústa.
"Nemám ti čo odpúšťať."
"Ale ja som nemyslel že by si mi mala odpustiť minulosť. Chcem aby si mi odpustila to čo sa sta.." nestihol dopovedať lebo niekto začal na neho kričať.
"Tomi! Už som tu, poď!" pozrela som sa smerom odkiaľ krik vychádzal a zarazila som sa. Neďaleko nás stálo neznáme dievča. Jej vlasy boli kučeravé a mali blonďavý odlesk. Dievčenské krivky jej rozhodne nechýbali a kývala na nás tak, aby sme ju nemohli prehliadnúť. Tomašova ruka povolila tú moju a videla som už iba jeho chrbát. Videla som ako odchádza moja životná láska niekam preč, za niekym koho ani vlastne nepoznám. Začala som plakať a strašne kričať "Tomi vráť sa ! Nenechávaj ma tu!" ale bolo neskoro.
S veľkým nádychom som otvorila rozospaté a zlepené oči.
Bol to iba sen, dosť reálny sen. Oči aj vankúš som mala zaliate slzami a skoro nič som kvôli nim nevidela.
"Amy to je v poriadku, som tu. Som pri tebe." povedal nejaký chalan čupiaci pri mojej posteli. Utrela som si slzy aby som zistila kto to je.
Bol to Juraj.
Jeho ruka ma hladila po chrbte a ten úsmev sa mi zaryl do duše. Bol taký roztomilý až som mala chuť mu skočiť do náruče . znovu som si ľahla kvôli tomu že mi strašne zadunelo v hlave.
"Odíď. Nechcem aby si ma videl, keď vyzerám takto." zachrapčala som
"Neblázni. Si nádherná.."
YOU ARE READING
Princezná V Kopačkách
Romance"Čo sa deje? Chceš mi vynadať alebo niečo iné." prevrátila som očami. Zahrýzol si do pery, "Ehm nie. Len chcem vedieť prečo si prišla na túto prekliatu školu a ja som ťa musel spoznať. Zožiera ma to, že ťa vidím každý deň a nemôžem byť pri tebe. Ne...
