Princezná V Kopačkách

infark *55*

Čo mám teraz robiť.. Mám prijať späť Tomáša? Nie, To by bolo moc jednoduché a bolestivé.
Mala by som dať šancu Filipovi alebo Jurajovi? Predsa, nič zlé mi neurobili, ale mám pocit, že by som im nejako ublížila.
Tak som sa rozhodla, že najlepšie bude ak zájdem za Jess a vyrozprávam sa jej..
Pomalým krokom som opustila tú smutnú izbu v ktorej som vždy sama a neviem, čo si mám počať. Chodba zývala prázdnotou alebo to bola iba moja chorá hlava, ktorá pretvárala všetko obyčajné na niečo hrozné a smutné?
"Ale ale.. Dlho som ťa nevidela." usmiala sa na mňa Klára. Čo je to už s dneškom? Prekliaty deň alebo si zo mňa urobila nejaká show žart?
"Ahoj, prepáč ale práve nemám čas, lebo sa ponáhľam za Je..." nestihla som ani dopovedať, lebo pani trpý nejakým syndrómom "hovorme len o mne".
"Idete klebetiť však?" Zahučala na mňa s iróniou v očiach.. Bože čo by som teraz dala za to, aby som jej mohla jednu výchovnú streliť. Iba takú jednu maličkú, riskovala by som aj to hlúpe dočasné vylúčenie zo školy.
"Ohováraš tu tak maximálne ty aj s tvojími milými kamarátkami. Ja idem za Jess, aby som sa jej vyrozprávala .. Och prepáč ty sa nemáš komu vyrozprávať, lebo tvoje zakomplexované kamarátky ťa podrazia hocikedy ."
Pozerala sa na mňa ako keby sa pred ňou zjavil duch svätý. Asi som na ňu nemala tak vybehnúť, ale čo som mohla robiť, keď som teraz ako na ihlách.
"Prepáč, dnes niesom svoja. Radšej odídem, aby som tu nezačala tretiu svetovú." nasilu som sa usmiala, aby to vyzeralo milo, no skôr som pripomínala sérioveho vraha.
Pri Jessiciných dverách som ani nezastala. Prudko som ich otvorila a hneď aj zabuchla. Jediné čo som videla, boli dve bozkávajúce sa postavy.. O tom záujem naozaj nemám, keby som tam bola ešte chvíľku, pravdepodobne by som sa povraciala..
"Natalia doma ťa neučili klopať?!" zjačala Jess a ja som skoro dostala infarkt..