Princezná V Kopačkách

My Futbaler *40*

Úvaha #4
Zo začiatku je to krásne no po čase sa to zvrtne.. "Po všetkom zlom príde to pekné " hovoria všetci.. Ale povie niekto že "po niečom nádhernom ti život dá dýku do chrbta?" všetci mlčia.. Však predsa čo oči nevidia, uši nepočujú srdce nebolí...

*o štyri mesiace neskôr*
Nič sa nezmenilo až na pár výnimiek.. Boli prázdniny a ja som sedela doma na záhrade.. Moje lehátko bola deka a ovlažovanie trávnika bol môj každodenný splnený sen..
Niekedy u mňa prespala Jessica a ja zase u nej..
Nudný je môj život. Niekto má adrenalín každý deň a ja? Jediná situácia kedy sa mi zrýchli dych a zvýši tep, je keď môj pes vykoná v dome potrebu a ja to musím rýchlo spratať aby to nevideli rodičia lebo by ho vykopli na ulicu..
Inak Jessica chodí so Samom. Sú spolu krásni a mne to pripadá, že takto by mal vyzerať pravý vzťah.
U mňa s Tomášom to vyzerá biedne.
Každý deň si píšeme ale z jeho "ahoj láska" ostalo iba suché "čauko." prečo sa ľudia takto menia aj keď povedali ze vás budú milovať navždy? Tomáša ľúbim ale nebaví ma to keď som na našu lásku sama. Treba predsa dvoch...
Samo aj po troch mesiacoch Jess stále pomáha.. Hovoria si všetko!
Ale za tie prázdniny som spoznala veľa ľudí čo mi pomohli sa zmieriť s touto krutou pravdou že už pre Tomáša niesom asi moc dobrá.
Dosť som sa skamarátila so Samom a chodila som sa pozerať na jeho futbalové tréningy lebo som nemala nič na praci a chcela som vychytať brankársku taktiku.. Videla som tam dosť pekných chalanov a s jedným som si aj začala písať lebo sa mi páčilo ako hral.. Ale keby sa o tom dozvedel Tomáš, som mŕtva. Je strašne žiarlivý čo mu neustále vyčítam pretože je to už hrozné. On môže chodiť von s inými ale ja nie? No tak to teda nie..
Ten z Futbalu Juro, hm.. Asi z toho nič nebude ale kto vie...

Dlho som nepísala a má zmysel pokračovať v príbehu? :D