Na mojej posteli sedel Marco a usmieval sa na mňa od ucha k uchu.
"Ehm. Aj tak to nemôžem prijať." položila som dres na jeho kolená a baby iba zosmutneli. Ako môžem prijať nejaký dres od niekoho koho poznám sotva deň?
"Amy neštvi ma! kúpil som ti ho aby som sa ti odvďačil za to že si mi pomohla." dres položil na môj nočný stolík a ešte trošku ho vyrovnal.
"Zatiaľ ahoj. Dobrú noc!" objal ma a dal mi pusu na líce.... Skoro ma trafil šľak! Musím sa z toho vyspať a zajtra to všetko poviem Jakubovi. Určite mi pomôže
"Ahoj.Som rada že si prišla" objala som Jakuba ktorý si sadol vedľa mňa na lavičku.
"Čo bolo také súrne? Znela si celkom zvláštne." zasunul si slnečné okuliare do vlasov a uprel na mňa tie jeho veľké hnedé oči ktoré ma vždy fascinovali.
"No ehm. V škole som pomohla takému jednému chalanovy čo mi teraz kúpil dres, objal ma a dal mi pusi na líce a ja neviem čo mám robiť. Ten chalan je zlatý ale no" odmlčala som sa "je to iba kamarát."
Jakub sa zamyslel a otvoril ústa že niečo povie, ale nevidal ani hláska.
"Tak mu to povedz. Že nikoho nechceš" povedal a mykol plecom.
"Ale potom sa so mnou môže prestať baviť ale to nechcem riskovať."
"Tak povedz že niekoho máš." usmial sa
"A koho by som mala mať." rozosmiala som sa.
"No predsa mňa. Samozrejme iba akože" žmurkol na mňa a vtedy ma smiech prešiel.
Mám chodiť s Jakubom?!
CITEȘTI
Princezná V Kopačkách
Dragoste"Čo sa deje? Chceš mi vynadať alebo niečo iné." prevrátila som očami. Zahrýzol si do pery, "Ehm nie. Len chcem vedieť prečo si prišla na túto prekliatu školu a ja som ťa musel spoznať. Zožiera ma to, že ťa vidím každý deň a nemôžem byť pri tebe. Ne...
