"Maggie? Čo tu robíš?" pozrela som sa na jej uplakanú tvár.
"No teraz tu už len blúdim. Ideš domov?" zotrela si slzu a ja som prikývla. Neviem čo by som jej mala povedať v takejto situácií.
Chvíľu sme išli mlčky ale hrobové ticho prerušilo pípnutie správy.
Maggie vybrala telefón z kapsy no v tom sa ešte voacej rozplakala. Jedným očkom som sa pozrela na dispej a svietilo tam meno "láska".
" Stalo sa niečo s tvojím chalanom?" chutila som ju za ruku. Po pravde som ani nevedela že nejakého chalana má.
"Vieš, keď si ty odišla tak tu nezostal nikto na koho by som sa mohla spoľahnúť. Už domov ani nechodievaš a vymenila si nás. To sa nerobí!" ukázala na mňa prstom. Nemohla som sa na ňu hnevať že na mňa kričala pretože to bola pravda. Vykašľala som sa na ľudí ktorí by boli ochotní kôli mne dostať aj guľku medzi oči. Ale ja by som držala v tom prípade pištoľ.
"Je mi to ľúto ja- ja som naozaj nevedela ako to beriete vy ."
"Vieš prečo si to asi nevedela? Lebo si sa zaujímala iba o seba. Nikdy si sa nás neopýtala čo máme nové, čo sa stalo ." znovu sa rozplakala ale tento raz silnejšie ako pred tým.
"Fakt mi tlje z toho do plaču, ale prečo si sa za ten čas ozvala iba pár krát? Keby si tak chcela byť so mnou tak to vyzerá inak." povedala som znechutene a celkom smutne.
"Ako som sa mohla ozvať keď som mala plné ruky chystania pohrebu môjho brata?!" zvrieskla.. To ma odrovnalo.
ESTÁS LEYENDO
Princezná V Kopačkách
Romance"Čo sa deje? Chceš mi vynadať alebo niečo iné." prevrátila som očami. Zahrýzol si do pery, "Ehm nie. Len chcem vedieť prečo si prišla na túto prekliatu školu a ja som ťa musel spoznať. Zožiera ma to, že ťa vidím každý deň a nemôžem byť pri tebe. Ne...
