Princezná V Kopačkách

šikovnosť a jednorožci *37*

Úvaha dňa#1
Ľudia sú celkom hlúpy.
Po prvé, zamilujú sa vždy do nesprávnej osoby. Ale kôli čomu? Je toľko chalanov! toľko lepších chalanov a vy si vyberiete práve toho tupca, ktorého milujete.
Po druhé, kôli láske sa vám zhorší školsý prospech, súvislé rozmýšľanie a zdravý dlhý spánok.. O tom spánku hovorím, pretože som už sakra hore od pol štvrtej, lebo musím rozmýšľať nad týmto príbehom a ešte nad mojím chalanom.. Čiže ponaučenie vyplýva :D zdravý život, žiadna láska a čítanie kníh... No čo by to bol ale za život však? Ani ja si ho neviem predstaviť....

Príbeh

Zobudila som sa na hnusný pocit stiesnenosti.. A prečo by som sa tak aj nemala cítiť keď ma privalila svojím telom Jess. Spala, ale nie tak nežne ako to býva vo filmoch... Vlasy mala do všetkých strán a bola poprekrúcaná až som sa chvíľami bála či sa nezlomila ako nejaká porcelánová bábika.
Spod vankúša som si vytiahla telefón a pozrela na hodinky. Fakt?! Štyri hodiny? Vyšuchla som sa z postele a hľadala nejaké civilizované oblečenie. Mala som v pláne ísť domov, ale v pyžame na ktorom boli nakreslené spiace rúžové ovečky s nápisom "sweet dreams" to proste nešlo. Viem moja mama má zvláštny zmysel pre humor pretože ona mi kúpila toto úžasné pyžamo. Diki mami!
Keď som sa prezliekala tak Jess zavrčala a prekotila sa z postele.
Pane bože! Pokiaľ mi teraz niekto povie nech sa pozriem na romantický film, tak radšej vyskočím  z okna.

"Pani učiteľka! Ale ja som toho jednorožca nezabudla nakresliť." ozvala sa tá ľudská mŕtvola ktorá mala byť ževraj moja kamarátka.

Pokiaľ vyzerám ja tak isto ako ona keď spím, tak už nikdy nebudem spať.
Odišla som z izby a išla po schodoch dole. No moja "šikovnosť" ma dostala dole schodmi po zadku.
"Au!!" zasyčala som.
"Kto tu je! Mám zbraň a nebojím sa ju použiť!" zakričal Tomov hlas z horného poschodia. Vychutnávala som si pocit že ja sim ho videla a on mňa ani nezaregistroval. Sedela som celá pokrčená na schodoch kúsok pod ním.

"Nechceš pracovať pre FBI? S tým kladivom ti to pôjde skvelo. Odrazu na mňa zober aj medicínsky skalpel pán doktor!" začala som sa rehotať na celý dom.

"Bože Amy čo nespíš? Vyľakala si ma.. Mohol som ti ublížiť." zatváril sa ustarostene a zároveň ustráchane.

"Ber to pozitívne. Keby si mi ublížil tak ma rovno ošetríš keď budeš ten budúci doktor.." to už stál pri mne a pomáhal sa mi postaviť.

"No haha veľmi vtipné." povedal uronicky.

"Inak Jessica spí ako anjelik všák?" neudržal sa a rehotal sa na celé kolo.

"Ahá čiže si ma ani neupozornil. Zvalila sa na zem a začala hovoriť niečo o domácej úlohe a jednorožcovi."

"To je normálne. Vždy keď je búrka tak sa nasťahuje ku mne a ja potom nespím celú noc." mávol rukou.

"Kam ideš? Autobusy o tomto čase nejazdia."

"Aha. To mi nedošlo sakra. Pôjdem si ľahnúť do obývačky. Ten váš gauč vyzerá pohodlnejšie ako moja posteľ u mňa doma." zasmiala som sa.

"Tak sa skús vyspať dobrú noc." dal mi pusu na čelo a odišiel hore po schoch.
Bol celkom pozorný, a milý. No o Jessici sa toto nedá povedať ani náhodou..

Čawte baby! Máte tu dalšiu časť teraz o niečo dlhšiu (589 s.)  a tú úvahu budem písať v každej časti :D aby ste sa mali nad čím zamýšľať a nevypadli z cviku cez tie prázdniny :* bola by som aj rada keby ste napísali niečo čo vás napadlo po tej úvahe :) pomohlo by mi to a kto napíše najkrajšie :D dostane prekvápko 😊😊😊😊