Princezná V Kopačkách

ako to je naozaj? "A môj svet" *44*

Úvaha #7
Dnešnú úvahu vynechávam a prezradím vám niečo málo o tomto príbehu aby ste boli v obraze. Tákže po prvé by som vám chcela povedať že všetko v tomto príbehu je založené na realite. Čiže mojom živote. Ja som Amy a Jessica je v skutočnosti moja najlepšia priateľka už 6 rokov. Keby ma ona nepodporovala a nehučala do mňa nech napíšem ďalšiu časť, tak tento príbeh skončí asi u 10 časti.. Čiže ďakujte jej!
Po druhé milujem futbal a chcela som písať o ňom, pretože mám problémy s kolenami a nemôžem chodiť do žiadneho klubu. Môžem hrať iba občas s kamarátmi.
S Tomášom som reálne chodila a ten chat v ktorom sme sa roziši (bol v nejakej predošlej časti) je reálne napísany.
A áno existuje aj Samo a Juraj ktorí chodia na futbal a Juro sa mi páči :D čiže podľa toho ako bude pokračovať tento príbeh zistíte, aké je to byť mnou :D (čiže mi držte palcee) ps: na fotke som ja a Jess

Príbeh
Zápas. Ach ten zápas. Chalani vyhrali, ale keď som videla tie ich nemotórne telá tak mi prišlo do plaču.
Keby som vedela čo vymyslela Jess tak by som tu ani nešla.
Doma vyrobila plagáty na povzbudenie týmu:
Po prvé, použila na ne kilo trblietok až som z nich kýchala..
Po druhé, meno Sama bolo najväčsie a bolo okolo neho tisíc srdiečok
A po tretie, Jess sa nechcelo stáť a mávať s tým dvojmetrovým plagátom tak som to všetko oddrela ja. Konečne som aspoň pochopila, na čo ma tu chcela. Keby ten zápas trval ešte o 10 minút dlhšie, tak tam nabehnem a asi sa pobijem.
Po skončení sme išli s Jessicou čakať ku šatni.
"Koľko môže trvať kým sa osprchujú a prezlečú traja chalani?" zavrčala nervózne prešlapujúca Jess.

"Myslím že im to nebude trvať hodinu ako tebe kým sa dostaneš ku bránke od domi." žmurkla som na ňu a on zagúľala očami. Strašne dlho trvá kým sa obriadi.

" Som tu!" pobozkal Samo Jessicu jemne na líce tak, ako to robievajú deti v škôlke.

"Nechýbajú nám ešte dvaja?" obzrela som sa.

"Nie sme všetci." povedal Juraj z jednej strany a Marek sa mi oprel o hlavu.

"Ako môžeš hrať futbal keď si taká krpatučká?" povedal mi Marek čo ma dosť urazilo.

"Viem hrať futbal lepšie než ty tak si zatvor tie ústa!" buchla som ho do hrude čo ho zarazilo.

" larek nemal by si sa do nej zabŕdať. Naozaj hrá futbal lepšie ako ty!" potľapkal ho po pleci Samo aby aspoň trošku zjemnil bolesť jeho zlomeného ega.

"Nevidel som ju hrať tak to nemôžem potvrdiť." mykol pleciami a tak sme mlčky nasledovali Jess a Sama. Ani neviem kde nás ťahali ale povedali, že to je prekvapenie. Po asi pol hodine sme prišli pred veľkú budovu.

"Tak a toto je darček odo mňa a Sama pre vás troch. Dnešok si užijeme!" zasmiala sa Jess a so Samom vtrhli do budovy veľkými vchodovými dverami.

"Tak toto by som nepovedal že bol Jessicin nápad!" otvoril ústa Juraj.

Prikývla som, "tak a teraz to bude sranda", zaškerila som sa a vstúpila do veľkej haly.