RAPIDITY

VI.

,,Čo ti povedala?" vyzvedal jeden z nich.

Asi si mysleli, že som povedala niečo o nich, keďže sa Mike zasmial pri pohľade na nich.

,,Nič." povedal Mike a bolo počuť, že už má aj on strach.

Začala som ho ťahať, aby sme išli preč.

,,Hej ty kráska! Kdeže sa ponáhľaš, keď ho ťaháš o dušu preč?" hovoril stále ten jeden.

,,Už musíme ísť." povedala som a neunúvala som sa naňho pozrieť.

,,Teraz? Keď to tu začne žiť?" začal sa smiať a potom aj ostatní.

Podstúpil bližšie ku mne.

,,A na tvojom mieste by som naozaj nešiel. Vieš koľko by si si tu práve ty s tvojou postavou a tváričkou vedela zarobiť?.. Hmm...? " pošepkal mi tak, že to určite počul aj Mike, lebo sa zatváril znechutene.

,,Nie ďakujem. Mali by sme už ísť." bolo mi s tej predstavy zle a začala som ťahať znova Mika smerom k autu.

Tento raz už nenamietal a išiel. Keď som videla, že idú aj oni nebolo mi vtedy všetko jedno.

Niečo za nami ešte kričal, ale nepočúvala som ho a rýchlo nasadla do auta. Naštartovala som a chcela vyraziť, ale zrazu boli všetci nástupní okolo auta a nemala som ako ísť. Stiahla som okienko a zakričala na nich.

,,Uhnite! Lebo to nedopadne dobre." upozornila som ich.

Nikto sa ani len nehol tak som stúpla na plyn a vydala vyhraždný zvuk, aby odstúpili.

,,Ale, ale slečinka nám je teraz nejaká odvážna." prišiel k môjmu stiahnutému okienku ten starý úchil a zasmial sa.

,,Nechceme žiadne problémy. Len ísť domov." snažila som sa zmierniť svoj tón.

,,A prečo by ste mali ísť? Pridajte sa k nám na párty." stále si mlel svoje.

Povzdychla som si ,,Nie, ďakujeme. Môžete sa nám uhnúť?"

Nič mi na to nepovedal a nevyzeral, že má v pláne ustúpiť. Už som na to nemala nervy. Stiahla som okienko, na čo som počula z vonka tlmene, nech sa ukážem, čo zmôžem, keď sú všetci okolo mňa.

Zvrčala som autom a keď sa mi nikto neuhol z cesty, rozhodla som si ju spraviť sama. Vyštartovala som dopredu. Našťastie, sa ten chlapík predo mnou stihol uhnúť a ja som si to spokojne mierila preč odtiaľ.

Obidvaja sme boli napnutí ako pružinky a po odchode sme si naraz vydýchli a uvoľnili sa. Zasmiali sme sa na tom a snažili sa čo najskôr prísť domov.

Po niekoľkých minútach som počula z diaľky policajtov, ako na nás húkajú. Začala som teda neochotne brzdiť.

,,Čo robíš?" čudoval sa Mike.

,,Tak či tak ma chytia. Keď zbadajú ŠPZ ľahko si ma nájdu."

Mike otvoril priehradku, v ktorej bola namontovaná škatuľa s tlačítkami. Jeden z nich stlačil a nakázal mi, aby som im ušla. Doslova po mne skríkol, čoho som sa zľakla a pridala. Ani sme sa nenazdali a striasli sme sa ich.

Pri príchode pred dom sme vystúpili a zamkla som auto. Zbadala som, ako sa ŠPZka mení. Nemo som zostala stáť z polo otvorenou pusou a dívala som sa na to.

,,Teraz mi to vysvetli!" povedala som z časti prekvapene a s časti nahnevane, že som o tom nevedela. Bolo to predsa auto môjho brata, nie jeho. Tak prečo o tom vedel?

,,Tvoj brat bol závodník, to vieš. Jazdil v otvorených závodoch a nemohol dopustiť, aby ho chytili. Tak si vylepšil každé auto touto formou." vysvetlil mi.

,,Ako si to vedel?" stále som bola zmätená.

,,Párkrát som s ním jazdil a prezradil mi to." mykol plecom.

,,Kde si s ním jazdil? A prečo? Veď nikdy ste sa spolu nebavili. Teda myslela som si to..." zahrnula som ho miliónmi otázok.

On ma ale stopol s tým, že už musí ísť. Dal mi pusu na líce a utekal preč. Nechal ma tam stáť bez akejkoľvek odpovede.

Neostávalo mi nič iné len ísť dnu. Našťastie už všetci spali. Veď kto by už bol cez pracovný deň hore o 00.26? Ja.

Vyšla som do svojej izby a ľahla do postele. V tedy som si uvedomila, že som celý ten čas bola v pyžame, ale bolo mi to jedno. Bola som strašne unavená a k tomu sa zajtra išlo do školy. Tak som jednoducho zaľahla a zaspala. 

Je tu ďalšia časť. 😃

Na obrázku je Emilyino auto (BMW i8)😆.

VOTE a koment by potešil ❤

... 👋-P.