XXVIII.

242 11 0
                                    

Hore si môžte pustiť pesničku.⬆😃

,,Čo je Mikovi?" spýtala som sa Spencer, ktorá len mykla plecom ,,Už celý týždeň sa mi vyhýba." hypnotizovala som ho pri pulte, kde sa dávajú obedy.

,,A čuduješ sa mu?" povedala a pohŕdavo sa zasmiala.

,,Prečo by som mala?"

,,Každý deň tráviš ruka v ruke s Lukom."

,,Ale to nie je dôvod, aby bol na mňa urazený." nechápala som tomu.

,,Bože Emily. Neber si to zle mám ťa rada, ale v tomto si fakt blbá." povedala a odišla.

Pozrela som sa na Mika, ktorý sa pozeral mojim smerom. Otočil sa a odišiel.

Super všetci sa na mňa naserte. Bože, prečo Josh musí chýbať práve dnes?

***

,,Čo sa celý čas tváriš ako zmoknuté kura?" okomentoval môj výraz Luke.

,,Nič." potriasla som hlavou.

,,Ani slepý by ti neveril. Čo sa stalo?"

,,Nič čo by ťa malo trápiť." nechcela som mu to vešať na nos.

,,Ide o teba tak ma to bude trápiť." nenechal to tak.

,,Ale Mike je z nejakého neznámeho dôvodu na mňa urazený."

,,Aha." chápavo prikývol.

,,Neboj to ho prejde." potľapkal ma po pleci.

,,Ideme?" spýtal sa po chvíli.

Prikývla som a vyrazili sme na ďalšie preteky.

Na minulom závode čo nás našli policajti sa toho veľa zmenilo. Troch chytili a ďalší traja odstúpili, čiže nás z 20tich ostalo 14. Čo je fajn lebo bodovanie ostalo rovnaké, takže aj keby som skončila posledná dostanem 4b. Nie je to nič moc ale lepšie než nič.

Momentálne mám 22b čo je strašne málo. Luke má 33b a prvý má až 58b čo znamená, že som na tom dosť zle, takže už nemá zmysel dúfať, že to vyhrám.

Na miesto sme sa dostali rýchlo bolo totiž tu nablízku kúsok za Riverside.

Po odštartovaní som sa držala Luke až do kým som sa nedostala medzi húf aut. Trvalo mi pár minút kým som sa odtiaľ vymotala. Našťastie som všetkých, tých pred ktorými som bola, rýchlo dobehla, ale stále sa mi nedarilo predbehnúť Lukea.

Prešla som cez cieľovú čiaru a zastavila. Ostala som sklamane sedieť za volantom. Položila som si hlavu na volant a rozmýšľala som.

Periférne som videla ako niekto nastúpil a sadol si vedľa mňa.

,,Čo sa stalo?" spoznala som Lukov hlas.

,,Ja neviem. Proste na to nemám." vzdychla som a oprela sa o sedačku ,,Nemá to zmysel Luke. Asi stým skončím."

,,Prečo by si to robila?"

,,Nemám nato."

,,Ale prosím ťa Emily. Dobre vieš, že to tak nie je. Možno to nebude na prvé miesto, ale to neznamená, že sa nato vykašleš. Musí byť niekto aj druhý." štuchol do mňa.

Pozrela som sa na neho.

,,Sľub mi, že o tom ešte popremýšľaš." vystrúhala som znepokojenú grimasu.

,,Povedz mi aspoň dva dôvody, prečo by si to mala nechať tak!"

,,Nemá to zmysel. A navyše ak to zistí otec tak ma zabije. Minule to skoro mama zistila. Prišla som minútu pred tým ako ona."

,,Ale nezistila to." oponoval mi.

,,Nemám rýchle auto." začal sa smiať ,,Dobre je dosť rýchle."uznala som, že som trepla somarinu.

,,Toto sú výhovorky nie dôvody. Za prvé je to tvoja prvá skúsenosť so závodením a nie vždy všetko ide na prvý raz a za druhé ak sa ti to páči mala by si trénovať a zlepšovať sa. CC by som bral ako tréning na iné súťaže, alebo na ďalšie sezóny CC." prehovoril mi do duše.

,,Máš pravdu." priznala som ,,Už budem musieť ísť, lebo mi za chvíľu ani výhovorky nebudú stačiť ak ma zbadá otec." naštartovala som.

Luke ma chytil za plece, usmial sa a vystúpil.

Ďalšie časť. 😃

VOTE a koment by potešil.

...👋-P.

RAPIDITYOnde histórias criam vida. Descubra agora