RAPIDITY

XXIII.

Zapípal mi mobil. Prišla mi sms, v ktorej stálo: San Diego Zoo Safari Park, Kalifornia, Spojené štáty americké. 30min.

Pozrela som na Mika.

,,Je to tu." povedala som mu a ten sa zaškeril.

Vybehli sme zo školy do auta a vyrazili.

Aby ste neboli moc zmätený je o pár dní neskôr. Keď som odoslala sms na CC prišla mi mailová adresa, na ktorú som napísala všetko čo bolo treba. Odpísali na to, že ma vítajú na súťaží.

Dnes mi v škole prišla smska, v ktorej boli informácie k prvému závodu. Včera to boli presne 2 roky od Austinovej smrti, čo ma na závodenie nahecovalo. Zobrala som si jeho auto, aby som si na ňom naposledy previezla.

Momentálne so na ceste do San Diega, kde ako môžete vedieť zo správy, začína môj prvý závod v súťaží a vlastne aj v živote.

Po príchode do parku Mike vystúpil a ja som sa zaradila k ostatným. Všetci po mne pokukovali a krútili hlavou. Bolo tam so mnou 20 súťažiacich.

Po chvíli ku mne prišiel hľadač.

,,Ahoj, tak ako?" priateľsky sa ma spýtal.

,,Zdravím, trochu nervózne." priznala som.

,,To je normálne. Rozumieš všetkým pravidlám?"

,,Asi áno, len mám otázku. Čo mám robiť, ak závod bude ďaleko, napríklad v Južnej Amerike?" potrebovala som to vedieť.

,,No je to tak, že potrebuješ spojencov, ktorí..." prerušila ho trúba, ktorá oznamovala skorí začiatok závodu ,,Už pôjdete. V mobile by si mala mať adresu cieľu. Po závode ti to vysvetlím." odišiel.

Bola som strašne v strese. O pár minút sme mali vyraziť.

Po odštartovaní všetci vyšli tak rýchlo, že som tam ostala stála sama. Úplne som zabudla, že nemám naštartované, a tam som rýchlo naštartovala a vyrazila. Všimla som si, ako ľudia okolo sa držali za hlavu.

Nevedela som ani kde mám ísť. Opatrne som sa snažila naťukať do navigácie v mobile adresu cieľa z smsky. Bola som tak mimo, že som ani nevedela, kde mám presne odbočiť a buď som zabudla alebo som odbočila skôr.

Bola som zúfala, keď som zablúdila do slepej uličky. Nepatrím sem. Načo som sem vlastne prišla? Ostatný sú už určite v cieli.

Prekvapivo som o chvľu bola na mieste, a ako som vravela všetci tam už boli. Nahnevaná som vyšla z auta a zamierila ku Mikovi, ktorý stál hneď vpredu.

,,Končím. Všetko som dobabrala a skončila posledná. Som tu na smiech." vychrlila som na neho.

,,Skončila si 19. a súťažiacich je 20, takže si skončila predposledná." snažil sa ma rozveseliť.

Ja som len vypúlila oči. Je pravda, že sa predposledné miesto je tiež 0 bodov, ale bola som prekvapená, že nie som posledná.

,,Niekto asi zablúdil." usmial sa.

Potom som zbadala hľadača. Povedala som Mikovi nech má počká a išla som za ním.

Vysvetlil mi, že spojenci sú veľmi dôležití, lebo môžu mať informácie o tom, kde sa koná ďalší závod. Odporučil mi dvoch pretekárov, ktorý sú tiež pod ním ako ja. Teda, že ich pozval do CC. Každý hľadač má pod sebou 3-2 závodníkov.

Ďalšia časť. 😃

Už sa budem snažiť pridávať zaujímavejšie časti, ktoré sa budú týkať závodenia a sem-tam pridám aj normálnu časť. Viem, že tento príbeh je nudný, ale chcela som, aby začiatok bol taký a potom prídu tie lepšie časti (teda dúfam, že sú lepšie). Budem rada ak by ste mi dali vedieť čo si o príbehu myslíte. ☺

VOTE a koment by potešil. ❤

... 👋-P.

Ďalšia časť. 😃

VOTE a koment by potešil. ❤

...👋-P.