RAPIDITY

XXIV.

Luke pred nedávnom odišiel znova s otcom preč, ale podľa všetkého by mal byť už doma. Sľúbil mi, že mi dá vedieť, ale nedvíha mi vôbec mobil.

Tak som volala Spencer, ktorá mi povedala, že je s Tamarou, našou spolužiačkou zo školy, v OC (obchodné centrum).

Je len 10:45MP a ona už lieta po obchodoch.

Ale keďže som nemala náladu niekomu inému volať, tak som si povedala, že pôjde za nimi. Bola som s nimi v 4roch obchodov a mala som dosť. Tak som si išla niekde sadnúť, lebo som ešte neraňajkovala, lenže všade bolo plno.

Ako som hľadala miesto, kde si sadnúť, zbadala som Luka ako sedí v jednom fastfoode. Ja som vedela, že je už doma. Celkom ma nahnevalo, že mi nič nepovedal.

Keď ma zbadal ostal trochu zarazený, ale potom mi kývol rukou nech idem za ním. Tak som išla. Po príchode som zbadala, že tu s niekym musí byť, lebo tam bola ešte jedna porcia jedla.

,,Ahoj. Volala som ti. Prečo si mi nedal vedieť, že si už prišiel." hneď som na neho vychrlila.

,,Prepáč, len teraz som prišiel a nechal som si mobil doma." jeho výhovorka bola veľmi chabá, ale nemala som náladu to teraz riešiť.

Vzdychla som si ,,Nuž ako myslíš. Zrejme, máš spoločnosť, tak ťa nechám."

,,Nie to je v poriadku. Určite, nebude vadiť keď si prisadneš." navrhol mi.

Nemala som v plane si prisadnúť a už som išla odísť, ale zakručalo mi v bruchu a všade bolo plno. Luke trval na tom nech si prisadnem.

,,Dáš si niečo?"

,,Asi syr v žemli, ale seď ja pôjdem."

,,Nie, už tu sedím pomaly hodinu. Potrebujem sa prejsť."

,,Dobre tak tu máš." podala som mu 5$ a odišiel.

Ako som tam sedela po chvíli prišiel Mike. Pozrela som sa ne neho trochu zmätene ,,Ty si tá Luková spoločnosť?" spojila som si dve a dve.

,,Možno." opatrne povedal a sadol si ,,Tak.. Ideš aj na ďalší závod?" spýtal sa po chvíli ticha.

,,Rozmýšľala som nad tým a bola som rozhodnutá, že nato kašlem, ale nedá mi to. Musím to skúsiť ešte raz." Mike sa na mňa usmial.

Potom prišiel Luke s mojim jedlom. Bola som taká hladná, že by som ho zjedla tromi hryzmi, ale keďže som nebola doma a bol v blízkosti Luke, tak som sa krotila.

,,Tak a teraz mi vysvetlite, prečo ste tu vy dvaja spolu." nezdalo sa mi, že by oni dvaja boli nejaký kamaráti.

,,Ono je to vlastne taká náhoda." začal Luke ,,Dnes, ako som ti už spomínal, som prišiel domov a bol som hladný. Doma sme nič na jedenie nemali, tak som išiel sem a stretol sa s Mikom."

,,A ty si tu bol prečo?" otočila som sa k Mikovi.

,,Bol som tu so Spencer a hneď to aj oľutoval." zasmiala som sa nad tým. Veľmi dobre som vedela, ako to myslí.

Ďalej sme už nič neriešili a ja som sa poriadne najedla.

,,Inak Mike zajtra to kino platí?" spýtala som sa ho, keď sme už neboli s Lukom. Prikývol a ešte sme strávili chvíľu so Spencer, ktorú sme po odchode Lukea išli hľadať.

***

Ráno mi Spencer napísala, že nemôže ísť, a že nejde ani Josh. Hneď som zistila, že to nebude náhoda po tom, ako mi rozprávala o mne a Mikovi. Ale kašľať nato. Idem aj tak.

S Mikom sme sa stretli vo vnútri v kine.

,,Tak sme ostali na ocot čo?" zasmiala som sa.

,,Prečo?" zmätene sa na mňa pozrel.

,,Spencer ti nepísala? S Joshom, že vraj nemôžu prísť." povedala som ironicky.

,,Aha, chceš ísť aj tak?" pre istotu sa spýtal.

,,Jasné, v pohode, prečo nie." mykla som ramenami a usmiala som sa.

Vošli sme dnu a prekvapivo tam nebolo toľko ľudí.

Sadli sme si do stredu. Na začiatku sme boli obidvaja ticho a až po 10min. keď Mike okomentoval scénku, tak som sa akoby uvoľnila. Na začiatku som bola taká stuhnutá a nevedela som, čo od toho čakať, ale potom to bolo úplne v pohode. Nasmiali sme sa. Bolo to super a aj som zabudla na blbé poznámky Spencer ohľadne nás s Mikom.

Po skončení sme išli domov. Nasadli sme do autobusu a zviezli sa. Je to síce kúsok, ale nechcelo sa nám ísť moc pešo.

Mike ma išiel odprevadiť a pred domom sa stala celkom pre mňa aj trápna situácia.

Otočila som sa na Mika a ostala som stáť. Pozerali sme sa na seba a ja som musela vypustiť, takú blbú poznámku.

Zasmiala som sa a povedala : ,, Keby sme boli vo filme, už by sme sa na seba vrhli." zase som sa zasmiala a potom hneď zmĺkla.

Zase sme sa na seba len pozerali.

,,Tak teda dobrú noc." povedala som a zdrhla dnu.

,,Vrhli by sme sa na seba. Jes. Nič lepšie ťa nenapadlo?" povedala som si sama pre seba.

Neviem prečo, ale poslednú dobu som sa pri Mikovi cítila zvláštne. Jasné, niekedy to bolo v poriadku, ale inokedy trápne.

Ďalšia časť. 😃

VOTE a koment by potešil. ❤

...👋-P.