RAPIDITY

XLII.

Po závode sme sa stavili v miestnom pohostinstve. Bola som prekvapená, keď som tam zbadala aj ďalších závodníkov.

Najprv sme boli len mi štyria spolu, ale keď sa rozprúdila zábava, prisadli si k nám. Bola s nimi sranda. Začali si uťahovať s Rodrigueza, ku ktorému som si neodpustila poznámku ani ja.

,,Ale musím priznať, že aj ja som ťa podceňoval." adresoval mi jeden zo závodníkov. Zdá sa mi, že sa volal Federic.

,,Veru. Nestretneš len tak dievča, ktoré dokáže za volantom to čo ty. Drž sa jej mladý." pripojil sa Fred a poslednú vetu venoval Mikovi.

,,Ale my spolu... nechodíme." povedali sme naraz a rozpačito sa na seba pozreli.

,,To je jedno." hodil nad tým rukou Fred.

Potom sa už témou číslo jeden stal zase závod. Začali kalkulovať nad bodmi. Každý chcel skončiť čo najlepšie, ako inak.

,,Nepamätám si síce, kto dostal koľko bodov, ale myslím, že budeš na prvých miestach." vytrhol ma zo zamyslenie chrapľavý hlas Freda.

Presunula som svoj pohľad na neho. Stále mi totiž vírili jeho slová v hlave. ,,Drž sa jej mladý." Naozaj to bolo na nás tak vidno?

,,Prajem ti, aby si to vyhrala. My čo sme tu môžme len snívať. Aj keby sme vyhrali, tak nám body nebudú stačiť."

,,Tak prečo keď viete, že to nevyhráte pokračujete ďalej? Ja som to chcela pri tej myšlienke vždy vzdať." priznala som.

,,My závodíme pre radosť, nie pre výhru. Áno výhra je pekná, ale aj napriek tomu pretekáme medzi sebou." vysvetlil mi Federic a ukázal na všetkých závodníkov pri stole.

Boli to, očividne, starí známi a vyzeralo to, že závodia spolu už dlhé roky.

,,A len tak mimochodom, aj ja ti držím palce. Chcel by som vidieť Rodriguezov výraz, kebyže prehrá a k tomu s dievčaťom. Hneď by mu spadol ten hrebienok z hlavy." zachichotal sa pri tej predstave.

,,Presne. Na budúcu a prvú výherkyňu Capital Competition." zdvihol svoje pivo do vzduchu.

,,Na Emily." povedali všetci naraz a štrngli si.

Ja som sa začervenala a ďakovne sa na nich usmiala.

Po hodine som sa rozhodla vyjsť von, lebo s toho všetkého smiechu a tepla, sa mi zažiadalo nadýchať sa čerstvého vzduchu.

Zrazu sa niekto ku mne pridal. Pozrela som sa na dovtedy neznámeho. Stal vedľa mňa Mike, ktorý bol taktiež celý červený.

,,Ako dlho to už trvá?" spýtala som sa ho.

,,Čo?" otočil sa na mňa.

,,Ako dlho prechovávaš ku mne náklonnosť?" zrejme som ho dostala do rozpakov, lebo svoj pohľad radšej presmeroval na krajinu pred nami a zahanbene sa usmial.

,,Už to bude nejaký ten piatok." nervózne sa zasmial.

,,Prečo si mi to nepovedal?"

,,Lebo ty si náklonnosť neprejavovala a nechcel som, aby to potom medzi nami bolo čudné."

,,Myslíš, že ty si bol čitateľný?" ohradila som sa.

,,Dobre, priznávam, ale teraz je to už vonku. Ako to teda bude ďalej?"

Pozrela som sa na neho a stretol sa nám zrak. Trošku som znervóznela a pozrela sa inde, na čom sa Mike asi zasmial. Cítila som na sebe jeho pohľad, a tak som sa na neho pozrela. Tentoraz sa on odvrátil, ale videla som, ako zadržiava smiech.

,,Ty si strašný kvak." rozosmiala som sa na ňom.

On ma na moje oslovenie jeho pošteklil na rebrách. Neviem, ako to robil, ale vždy dokázal niečo spraviť, aby som sa uvoľnila. Chytil ma okolo pliec a pritisol si ma bližšie k sebe. Pozrela som sa hore do jeho tváre a pobozkala ho. Musela som byť na špičkách, lebo Mike je od mňa o dosť vyšší.

Strávili sme tam ešte 10minút, keď von vyšiel Josh ,,A tu ste. Všetci sa po vás vypytujú."

,,Už ideme dnu." povedal Mike.

,,Uniklo mi niečo?" zarazil sa Josh pri pohľade na nás.

,,Čo by ti malo uniknúť?" odpovedala som otázkou, čím som ho viacej zneistila.

Len mykol rukou a vošli sme dnu, kde zábava pokračovala.

Ďalšia časť. 😃

VOTE a koment by potešil. ❤

... 👋-P.