RAPIDITY

XX.

Fúha ten čas letí. Ani som sa nenazdala a čo chvíľa sme mali ísť späť do školy.

Celý ten čas, ktorý prešiel som strávila v mojom novom aute spoločne s Lukom. Mal ísť niekde s ocom preč, tak s ním dlho nebude. Bola som rada, že som s ním mohla stráviť vianočné prázdniny, keďže sme sa chvíľu moc nestretávali.

Ale teraz nemám, čo robiť. Mama pred chvíľou odišla, a tak som ostala sama. Sadla som si na gauč a rozhodla som sa čítať knihu. Po asi 2 hodinách čítania som sa išla najesť.

Ako som sedela za stolom a jedla zbadala som cez okno ako sem mieri Mike. Nevidela som ho od toho incidentu, čo sa stalo posledný deň pred prázdninami.

°°°°

Cez hodinu som išla na záchod a s Mikom sme sa stretli na chodbe. Neviem kde mal namierené. Nemali sme spolu hodinu.

,,Ahoj Mike. Kde ideš?" spýtala som sa

,,Emily, ahoj. Idem do telocvične a ty?" prekvapene sa na mňa usmial.

Zastavili sme pri sebe ,,Na záchod." vysvetlila som mu a zasmiala som sa.

,,Dobre tak... vlastne nič." zasmial sa nad svojimi myšlienkami ,,Chcem som povedať, príjemné cikanie, ale je to čudné." rozosmiali sme sa.

,,Okej tak, už by som mal ísť." povedal po chvíli smiechu.

,,Jasné, drž sa." kývla som mu a chcela som ísť, ale ako som sa pohla, vrazil som do zatvorených dverí, ktoré som si nevšimla.

Mike zastal a pozrel sa či som v poriadku. Počuli sme nejaké cinkanie, tak sme sa pozreli nad seba a zbadali imelo, ktoré tam bolo zavesené.

Pozreli sme sa nazad na seba, že čo teraz a začali sme sa smiať kvôli tomu, že to odignorujeme a pôjdeme každý ďalej. Lenže som ho pobozkala. Neviem vôbec prečo.

Keď som sa odtiahla vypleštila som oči a nevedela čo ďalej.

,,Nikomu ani slovo." nakoniec som povedala a odišla.

Mala by som stým niečo spraviť, lebo tieto situácie kde nevnímam okolie sú viac ako čudné.

°°°°

Ako som si na to spomínala, Mike už stihol prísť k dverám a aj sa otočiť na odchod. V tom som sa spamätala a rozbehla sa k dverám, ktoré som otvorila a zakričala na Mika.

,,Čo si si to rozmyslel?" otočil sa a usmial sa jedným kútom úst.

,,Poď!" naznačila som hlavou, aby vošiel dnu. Neprotestoval a išiel.

,,Tak ako? Dlho sme sa nevideli." začala som.

,,Dobre a ty?" jednoducho odpovedal.

,,Dobre. Ponúkla by som ťa niečím, ale koláče sme už zjedli." snažila som sa chovať normálne.

,,To je v pohode." hodil rukou, akože o nič nejde.

,,A čo ťa priviedlo tu?" spýtala som sa, keď sme si sadli na gauč do obývačky.

,,Prišiel som ťa pozrieť. Ako si povedala dlho sme sa nevideli, tak som to chcel napraviť." zasmial sa a ja som sa doširoka usmiala.

,,No ešte, že som ťa zastihla pred odchodom." nedalo mi to okomentovať.

,,Hej, no." nervózne sa usmial.

,,Počuj, nespravíme si puding? Mám absťák na sladké." snažila som sa zmeniť tému.

,,Okej." prikývol a pustili sme sa do toho.

O chvíľu sme to mali a dali sme si to von na okno, nech nám to rýchlejšie vychladne. Sadli sme si na gauč a zapla som telku.

,,Tak ako si strávila Vianoce?" nahodil tému Mike.

,,Úžasne." nadšene som povedala ,,Najkrajší darček bol samozrejme od teba." spomenula som si na vianočný sveter od neho ,,A dostala som aj nové.... auto." zvýskla som od šťastia.

,,To vážne?" potešil sa so mnou.

,,Jj, aj keď bratove auto je v poriadku. Je už síce staré, ale aj tak dobré. Rodičia chceli nech mám, ale svoje nové. Predsa malo už vážne veľa najazdených kilometrov." vysvetlila som.

Tak mi to odôvodnili aj rodičia. Nechceli vedieť, že budem na cestách v poriadku.

,,Takže máš ešte to BWMčko?" šibalsky sa usmial.

,,Čo ti behá hlavou?" bola som zvedavá.

,,Nedáme si závody?" zaškeril sa.

Ďalšia časť. 😃 Dúfam že sa páčila.

VOTE a koment by potešil. ❤

...👋-P.