RAPIDITY

XXXIV.

Dnes v škole to bolo naozaj vzrušujúce. Všetci sa dozvedeli, že chodím s Lukom. Síce to už trvá 3 týždne, ale dákosi sme to neprejavovali. Dnes sme si dali pusu na obede, tak to spozorovali dievčatá, ktoré neustále vyseli pohľadom na ňom.

Po 6tej hodine išiel Luke už domov a mňa čakala ešte telesná výchova.

Rýchlo som išla do šatne, aby som sa stihla prezliecť. Keď som tam dorazila boli tam už niektoré dievčatá a aj Spencer, ktorú som skoro celý deň nevidela. Teda videla, ale nebavili sme sa, lebo som bola s Lukom.

,,Ahoj." pozdravila som sa jej, keď som si k nej prisadla.

Tá má iba odignorovala a odišla preč zo šatne. Ostala som trocha prekvapená. Mykla som plecami a prezliekla sa do môjho úboru. Potom som vyšla von s tým, že ju idem nájsť, ale nikde som ju nevidela. Po márnom hľadaní som sa vrátila späť, kde už bola učiteľka a všetky dievčatá nástupné v telocvični spolu aj so Spencer. Prišla som k nej.

,,Kde si bola všade som ťa hľadala." otočila sa ku mne.

,,Prečo? Aby si sa mi ospravedlnila?"

,,Za čo?" nechápala som.

Učiteľka zapískala na píšťalku.

,,Tak rozdeľte sa na dve družstvá ideme hrať volejbal." zavelila.

Spencer sa otočila a išla za ostatnými. Ja som ju ale chytila za ruku, s ktorej sa mi vytrhla.

,,Čo sa stalo?" zakričala som za ňou.

Znova ma ignorovala, ale už som to nechala tak. Skončila som v družstve proti Spencer.

Hra išla celkom dobre. Nebola som v nej moc ľavá. Keď som sa dostala k podávaniu trošku sa to zvrtlo. Podala som a utekala do stredu, keď v tom som zacítila bolesť a padla som. Telocvičňou sa ozýval tlmený smiech.

,,Emily, si v poriadku?" spýtala sa ma učiteľka, ktorá mi pomohla postaviť sa.

Zmätene som sa na ňu pozrela.

,,Poď si sadnúť na lavičku." zodvihla ma a zaviedla ma k lavičke.

,,Počkaj, donesiem ti mokrý uterák priložíš si to na čelo. A vy pokračujte." povedala a utekala do šatne.

Pozrela som sa na baby a zachytila som pohľadom Spencer, ktorá s úsmevom mykla plecami. A vtedy mi to došlo. Ona mi loptou trafila do hlavy. To som ju musela niečím poriadne vyprovokovať, keďže ona by niečo takáto bez vážneho dôvodu neurobila.

Zbytok vyučovania som sedela na lavičke. Po skončení som sa išla prezliecť a zbehla som na záchod. Odtiaľ som utekala za Spencer.

,,Spencer počkaj!" utekala som za ňou.

,,Spencer prosím. Čo som urobila?" kričala a bežala som za ňou ako nejaký zúfalec.

,,Spencer vieš, že ťa nenechám na pokoji a pôjdem s tebou aj do sprchy ak to bude nutné." po tomto zastala a otočila sa na mňa.

,,Čo je?" rozhodila rukami.

,,Čo som spravila?" zopakovala som otázku.

,,Ty to naozaj nevieš?" pokrútila som hlavou ,,Takže si zabudla a vôbec ťa to nenapadlo, že tieto dni niečo bolo?"

,,Neviem čo mi tým chceš naznačiť."

,,Mala som narodeniny." v tom momente som sa prepadla pod zem.

Bože ja som taká blbá.

,,A na Mika si sa tiež vykašľala." capla som si po čele.

,,Ja som ale pako. Som tá najhoršia najlepšia kamarátka na svete. Tak veľmi ma to mrzí. Prepáč, prepáč a ešte miliónkrát prepáč." kľakla som si na zem a pozrela zdola na Spencer.

,,Odpustíš mi to?" pozrela som sa na ňu so psími očami.

Najprv sa pozerala niekde inde a tvárila sa vážne, že nemá v pláne mi odpustiť. Potom som zbadala, že sa začína usmievať a pozrela sa na mňa.

,,Fajn." povedala nakoniec.

Ja som vyskočila a začala som ju pučiť ,,Už to nikdy neurobím sľubujem." stále som ju stískala.

,,Dobre, dobre. Nemôžem dýchať." odtlačila ma od seba.

,,Ale nezabúdaj, že to nebude zadarmo, a že ešte tu je Mike, za ktorého ospravedlnenie prijať nemôžem."

,,Jasné hneď zajtra za ním pôjdem. A pravdu povediac myslela som si, že to nebude len tak. Takže čo odo mňa chceš počuť?" vedela som, že to bude mať nejaký háčik.

,,Kde stále lietaš? Celé dni si preč, stále si s Lukom niečo šepkáte a vsadím sa, že aj na moje narodeniny si tam bola."

,,Šepkáme si zaľúbené veci?" povedala som to akoby otázku.

,,To bolo aj pred tým, ako ste spolu začali chodiť s vlastne ako dlho ste spolu?" založila si ruky v bok.

,,3 týždne." povedala som pomaly, lebo som čakala výbuch.

,,Čože a ja sa to dozviem až teraz? Dobre to je teraz jedno. Odpovieš mi na otázku? Veď som tvoja najlepšia kamarátka, mne predsa môžeš veriť." nenechala sa zviesť z cesty.

Povzdychla som si ,,Tak fajn, ale nikomu to nehovor!" prikývla a tvárila sa akoby som jej išla povedať najväčšie tajomstvo na svete ,,Jazdím v CC." ostala na mňa pozerať s otvorenými ústami ,,Tak, čo mi na to povieš?"

,,Emily to je super. Vždy som vedela, že aj v tebe drieme srdce závodníka." začala sa radovať.

Po ceste domov som jej rozprávala o závodení. Bola z toho naozaj nadšená.

Ďalšia časť. 😃

VOTE a koment by potešil. ❤

...👋-P.