RAPIDITY

XXVII.

Môžte si pustiť pesničku.⬆

Je osem hodín ráno a ja idem na miesto ďalších pretekov. Neviem o koľkej sa presne začínajú, ale dúfam, že tam včas prídem. Idem spolu s Lukom, ktorý ide, samozrejme, vo svojom aute.

Mikovi som nič nevravela, nechcela som ho obťažovať, takto skoro cez víkend.

V polke cesty sme sa zastavili na pumpe. Natankovali sme a kúpili niečo na jedlo.

,,Prišlo ti už niečo?" spýtal sa Luke pri vychádzaní.

,,Ešte nie." prešli sme k autám.

,,Čo to máš?" vyzvedal, keď som šušťala s obalom.

,,Čokoláda." ukázala som mu ho.

Odbalila som si ju. Chcela som si s nej odhryznúť, ale Luke mi ju zobral z pred úst. Odhryzol si z nej a vrátil mi ju do ruku. Ostala som sa na neho pozerať.

,,Mmm. Mňam." zalizoval sa.

,,Chutí?" prikývol.

,,Vieš to je len informačne, či je dobrá, či náhodou nie je otrávená."

,,Hej hej jasné." povedala som si sama pre seba.

,,Ideme?" spýtal sa po chvíli.

,,Ehmm." prikývla som.

Vyrazili sme a po hodine cesty mi pípla sms 'Cobble Shores Drive, Sacramento, Kalifornia, Spojené štáty americké. 20minút.' hneď som volala Lukovi.

,,Prišlo ti to?" spýtala som sa, keď zodvihol.

,,Hej prišlo."

,,Stíhame tam prísť?"

,,Myslím, že by to šlo." povedal a zložil.

Zbadala som, že pridal, tak som hodila mobil na sedadlo vedľa a zrýchlila tiež. Prišli sme tam včas. Ale čo mi bolo divné bolo, že mi neprišiel cieľ. Pozrela som sa vedľa na Luka.

,,Cieľ? " naznačila som ústami.

Len sa zamračil, čo znamenalo, že mi nerozumel. Napísala som mu sms. Po prečítaní kývol hlavou dopredu, kde stál nejaký chlap.

,,Zrejme sa čudujete, kde je cieľ. Stojíte na ňom. V dnešnom závode bude vašou úlohou prejsť okolo celého jazera a dostať sa späť sem. Želám veľa šťastia." povedal a na jeho miesto nahradilo dievča zo zelenou šatkou.

Keď šatka padla na zem, všetci sme vyštartovali. Dnes to je zrejme najdlhší závod. Jazero River Lake je dosť veľké. To bude teda sranda.

Po odštartovaní sa mi podarilo bez problémov vyštartovať, čo bolo prvý raz v súťaží.

Nechcem sa vychvaľovať, ale išlo mi to dosť dobre. Nechala som za sebou viac ako 10 závodníkov. Na začiatku som prenasledovala Luka, ale po čase som ho stratila. Je fakt dobrý. Ako som si išla po ceste zrazu som sa dostala na jej koniec.

,,Ty kokos..." rozčulila som sa.

Nechcela som sa vracať nazad tou istou cestou. Zbytočne by som si to predĺžila, a tak som sa vybrala cez trávu. Bolo to nepohodlné, keďže som skackala ako klokan, ale podarilo sa mi dostať sa späť na cestu, kde som zbadala Luka.

Sledovala som ho, ale potom som si uvedomila, že to nemá žiadny efekt, keď skončím za ním.

Vytiahla som si mobil a snažila sa pri tej rýchlosti naťukať do navigácie trasu. Keď sa mi to podarilo, mobil som si vložila do stojana a snažila som sa zistiť, ako mám ísť ďalej. Keď som na to prišla predbehla som Luka.

Užívala som si to. Pustila som si rádio a vychutnávali si rýchlu jazdu naprieč mestom. Až kým ma zase niekto nepredbehol. Bol to Luke. Bez rozmýšľania som na to dupla a snažila sa ho predbehnúť, čo mi moc nešlo.

Celú cestu až do cieľa sme sa takto naťahovali, kto bude z nás dvoch prvý. Nakoniec sa to podarilo jemu.

Keď sme prišli na miesto, nikto tam nebol. Pozreli sme sa na seba s Lukom cez okná, keď v tom prišla sms 'PADAJ.'

Luke sa vydal preč a ja som išla za ním. Zastavil pred reštauráciou pri jazere a išiel dnu. Nasledovala som ho. Sadli sme si za stôl.

,,Čo sa deje?" spýtala som sa zmätene.

,,Dobrý. Čo vám donesiem?" prišla k nám čašníčka.

,,Ja vás poprosím palacinky a colu." vypýtal si Luke.

Otočila sa na mňa.

,,Džús, prosím." vyhŕkla som prvé čo mi napadlo.

Pozrela som na Luka a čakala, že mi to vysvetlí.

,,Luke, niečo som sa pýtala." vyštekla som, keď sa nechystal mi to povedať.

,,Polícia zistila kde sme." povedal šeptom.

,,Čože?" spýtala som sa celkom kľudne na to, ako som ostala v šoku. Luke sa na mňa len veľavýznamne pozrel.

,,Nech sa páči." prišla k nám čašníčka s našou objednávkou.

Luke sa na ňu usmial a ona mu úsmev opätovala a odišla.

Pustil sa do jedenia a tým sa naša konverzácia skončila. Nemohla som na to, ale prestať myslieť.

,,Dáš si?" spýtal sa ma zrazu Luke.

Zdvihla som na neho zrak so zdvihnutým obočím a pýtavým pohľadom.

,,Či si dáš, keď ich hypnotizuješ?" zopakoval a ukázal na svoje jedlo.

,,Nie, ja som sa len zamyslela."hodila som rukou, že o nič nejde ,,Už by som mala ísť tak." postavila som sa.

,,Kde sa ponáhľaš?"

,,To ti vysvetlím inokedy. Už fakt musím ísť." rýchlo som vybehla von a nastúpila do auta.

Keď som na hodinách zbadala, že je už osem hodín, skoro som odpadla. Musela som zrýchliť, aby som došla domov pred mamou.

Šťastie mi dnes teda prialo poriadne. Najprv ma nechytili policajti a teraz hneď ako som zatvorila garáž prišla mama. Rýchlo som sa hodila na gauč a zapla telku.

,,Ahoj." pozdravila som ju, keď vošla dnu.

,,Ahoj." odzdravila sa mi.

Keď som na nej spozorovala, že nemá v úmysle niečo riešiť, vedela som, že som v suchu. Zrazu sa zamračila a zastavila.

,,Odkedy ťa baví box?" otočila som hlavu na telku.

Vôbec som neriešila, čo tam je. Stŕpnuto som čakala, kedy príde dnu a prejde okolo mňa.

Ďalšia časť. 😃 Dúfam, že sa páči.

VOTE a koment by potešil.❤