RAPIDITY

XVIII.

,, Em napadlo mi, či by sme sa nešli niekde previesť?" spýtal sa ma Tomm ráno, keď sme sedeli pred telkou.

,,Prečo?" nechápavo som sa spýtala.

,,Tak nech, nesedíme doma. Som tu posledný deň."

,,Okej, tak môžeme." mykla som pecami, že prečo nie.

,,Dobre tak sa bež pripraviť." rozkázal mi.

Pozrela som na neho s pokrčeným obočím.

,,Alebo ideš takto?" on sa pre zmenu na mňa pozrel so zdvihnutým obočím ,,Nuž, ako myslíš."

,,Nejdem takto, ale.." chcela som sa brániť, ale skočil mi do reči.

,,Tak šup-šup sa choď rýchlo prezliecť." povedal mi neodbytne.

Povzdychla som si a išla sa prezliecť z pyžama. Chcela som ísť neskôr, ale keď si Tomm niečo zmyslí, nenechá ma.

Keď som zišla dole Tomm už bol nachystaný a vyčkával pred dverami. Obula som sa a išli sme do garáže, kde bolo zaparkované auto.

,,A kde ideme?" pozrela som sa naňho v aute.

,,Poďme k veľkému medvediu jazeru. Dlho som tam nebol." navrchol.

Zasmiala som sa nad spomienkou na to jazero. To je to jazero, v ktorom sa Tomm v zime prepadol do vody. 

,,Dobre." odsúhlasila som jeho nápad a vyrazili sme.

,,Počkaj stoj!" zrazu na mňa zakričal, keď sme vybočili z našej ulice.

Keď som zastala pricupitala k nám Spencer a sadla si do auta.

,,Ahojte." pozdravila nás.

,,Zatiaľ čo si sa obliekala, som jej napísal." vysvetlil mi, keď si všimol môj zarazený výraz.

,,Aha." chápavo som prikývla.

,,Kde ideme?" spýtala sa Spencer.

,,K jazeru." povedal jej Tomm a pokračovali sme v ceste.

Ku jazeru je to dlhá cesta. Aby sme tam nešli celú večnosť dupla som na plyn. Zapli sme si rádio a celú cestu sme si spievali.

Prišli sme tam o chvíľu. Zaparkovala som auto a podišli bližšie k vode, ktorá bola zamrznutá. Tomm išiel bližšie a chcel stúpať na ľad.

,,Čo ti je život lacný?" prišla som k nemu a odtiahla ho kúsok ďalej.

,,Kľud mami! Nič sa mi nestane, nie som malý." povedal a zase chcel ísť na ľad, ale ja som ho zase zastavila.

,,Môžeš to ešte raz povedať? Nahrám si ťa a potom ti to pustím, keď budeš znova po kolená vo vode." vytrčili som k nemu mobil.

On sa zasmial a otočil sa k jazeru. Stúpol si ľad a prešiel kúsok ďalej.

,,Vidíš." zakričal na mňa a v tom spadol.

Ja som sa tak zľakla, ako nikdy, až som poskočila. Tomm sa začal smiať ako zmyslov zbavený.

,,Robím si srandu." postavil sa a smial sa ďalej.

Ja som sa za ním rozbehla a sotila doňho. Potom som sa zľakla a začala mu pomáhať na nohy. Ku podivu ľad držal.

,,Tomm! Fakt poďme na breh. Nikdy nevieš, či sa ten ľad nezlomí."poprosila som ho.

,,Ako chceš." povedal a preletel popri mne.

Mne sa šmyklo a padla som, pričom ľad zapraskal. Vypleštila som oči.

,,Teraz by bolo vhodnejšie, keby to boli tvoje kosti a nie ľad." povedal Tomm.

Pomaly som vstala a vybehla na breh. Strelila som mu facku a išla k autu. Počula som ako sa Spencer začala smiať. Aj ja som mala na mále, aby som sa nerozrehotala.

Keď som došla k autu hneď ma dobehli.

,,Nejdeme sa ešte niekde prejsť?" spýtal sa Tomm.

,,Kde?"

,,Napríklad okolo jazera?" pozreli sme sa so Spencer na Tomma nie moc nadšeným výrazom.

,,Tak si poďme niekde sadnúť." na to sme už prikývli.

Vonka nebolo práve najteplejšie a moc sa mi tam nechcelo. Sadli sme teda do auta a zastavili pri prvej kaviarni/cukrárni alebo ako to nazvať. Oni dvaja si dali cappuccino a ja horúcu čokoládu a k tomu ešte po kúsku koláča.

,,Pekný." poznamenala Spencer na častníka, ktorý nám doniesol našu objednávku a odišiel.

Všimla som si, ako Tomm prevrátil očami. Pozerali sme sa na čašníka. Keď sa na nás pozrel a usmial sa zhikli sme.

,,Bože, zniete ako delfíny." povedal Tomm na zvuk, ktorý sme vydali.

,,Veď delfíny sú zlaté." povedala Spencer a Tomm sa uchechtol.

Chvíľu sme si tam posedeli. Keď sme sa rozhodli, že sa už pomaly poberieme Tomm sa zodvihol, nechal peniaze na stole a odišiel zo slovami: ,,Kľudne si ešte popištite ja budem pri aute." zasmiali sme sa a išli zaplatiť.

Potom sme už nastúpili do auta a išli domov.

Keď sme prišli domov, bol u nás Jake. Bola už nedeľa, čo znamenalo, že už odchádza.

Všetci sme sa pozdravili a sadli si na gauč v obývačke. Jakovi sme povedali, čo sme cez víkend robili. Potom sa išiel Tomm pobaliť.

,,Vyzerá, že je náš Tomm späť." povedal šťastne Jake, keď Tomm vyšiel hore.

,,Ja to počujem." zakričal z hora.

Ja som sa zasmiala a išla za ním hore.

Už bol pobalený a bral si mobil zo stolíka. Usmiali sme sa na seba a vyšli z hosťovskej izby.

,,Ako to tam vyzerá?" zastavil sa a povedal pri pohľade na dvere do Austinovej izby.

,,Tmavo." povedala som a ďalej to neriešili.

Zišli sme dole, kde už Jake stál pri dverách a čakal na Tomma.

,,Teraz už trochu miernejšie." povedal, pričom narážal na moje privítanie v štvrtok.

,,Ja som čakala, že to príde." zasmiala som sa a objala ho.

,,No troška si sa nám rozvášnila." zasmial sa.

Odprevadili sme ich von. Počkala som si kým nastúpili a posledný krát si zakývali.

Spomenula som si, ako sme sa spolu bavili aj s Austinom. Aj keď bol odo mňa starší o 3 roky a od Tomma o 5, aj tak sa snami bavil a nevadilo mu to. Trochu ma to rozcítilo a zosmutnela som.

Vždy keď od nás odchádzali, rozbehli sme sa za autom, aj keď bolo vonku zlé počasie. Utekali sme v papučiach, až kým neboli dostatočne ďaleko. Vtedy sme to vzdali a vrátili sa domov, kde nás mama vytrestala.

Ďalšia časť.

VOTE a koment by potešil. ❤

... 👋-P.