Je piatok a síce je u nás Tomm, ja idem do školy. Mama ma ospravedlnila s posledných dvoch hodín, čo sú telesné čiže o nič neprídem.
,,Čo? Prečo nejdeš na telesnú?" čudovala sa Spencer, keď som jej oznámila na obede, že bude musieť prežiť telesnú bezo mňa.
,,Je u nás Tomm a.."
,,Tomm!" všetci až na Luka prekvapene skríkli, kvôli čomu sa na nás otočili ostatný študenti.
Obzreli sme sa okolo a naklonili sa cez stôl bližšie ku mne.
,,Áno, a podľa Jakea by som mu mala spraviť "psychologickú terapiu". Moc sa výzorovo nezmenil, ale keby ste ho stretli, tak by ste neverili, že to je on. Je taký tichý a.. zvláštny."
,,Čo?" neveriacky sa na mňa pozrela Spencer.
Prikývla som, že počuje dobre.
Tomm bol vždycky taký jašo. Nezavrel ústa, vždy musel mať posledné slovo a nenechal si ujsť aby niečo nekomentoval. Vždy mal bláznivé nápady, ktoré sme s veľkou radosťou uskutočňovali.
Naposledy boli u nás pred 2 rokmi v zime. Išli sme so Spencer, Joshom a Mikom k jazeru a šmýkali sme sa na ňom. Tommovi sa podarilo prepadnúť do vody. Našťastie bol blízko brehu, takže bol vo vode len po kolená. Mali sme s toho veľký problém. Nikomu sme nepovedali, že ideme preč a kde budeme. Keď nás našli a videli, čo robíme, nechcite vedieť, ako to dopadlo.
,,Tak, tak. Ved uvidíte, keď niekde pôjdeme. Rozmýšľala som, či by sme nešli do kina." navrhla som im a súhlasili.
,,Počkať. Kto je Tomm?" spýtal sa Luke zmätene.
,,Môj bratranec." vysvetlila som.
,,Aha." vyzeralo to, akoby si vydýchol.
Začalo zvoniť, a tak sme sa pobrali do triedy. Po tej to hodine som išla už domov.
Keď som prišla, mama akurát odchádzala, a ja som vybehla hore do izby. Rozmýšľala som, či idem za Tommom.
Prišla som k dverám. Cítila som sa divne, akoby som išla za cudzím človekom, čo mi bolo nepríjemné.
Zaklopala som a chcela otvoriť, lenže dvere boli zapnuté.
,,Tomm!" zakričala som a znova zaklopala.
Neotvoril. Zrazu som sa napajedila a začala som mlátiť na dvere. Mykala som kľučkou, no to vôbec nepomohlo. Cúvla som si a chcela som vraziť do dverí, aby sa otvorili. Vedela som, že moje šance na úspech sú márne, ale aj tak som bola odhodlaná to spraviť.
Ako som sa blížila k dverám a lúčila sa zo svojim rameno, dvere sa otvorili a ja som skončila na zemi. Mala by som si nacvičiť privítania, lebo už po druhý krát to dopadlo dosť trápne.
Pozrela som sa nad seba a zbadala Tomma. Dal si dole sluchátka a zmätene sa na mňa díval.
,,Čo sa deje. Horí?" zamračil sa a sadol si na posteľ.
,,Nie len.. Ty si sa zamkol?" mykol plecami.
Mala som chuť mu nadať. Nádych výdych.
,,A čo si robil celý deň?" sadla som si k nemu.
,,Nič." povedal a zobral si do ruky mobil.
,,Okej.." povedala som si sama pre seba, ale nevzdávala som sa.
,,A dáš si niečo na jedenie?" spýtala som sa ho.
Vtom si zapojil sluchátka do mobilu a nasadil na uši.
Si robí srandu? Strhla som mu sluchátka z hlavy.
,,Ide sa jesť, tak poď! Nebudeš tu celý deň zatvorený a nič nerobiť!" povedala som mu namosúrene a vyšla z izby.
Tomm, našťastie, išiel za mnou dole, kde sa vyvalil na gauč a zapol si telku. Pokrútila som nad ním hlavou a išla do kuchyne. Vytiahla som včerajšie jedlo (mäso na broskyniach - MŇAM) a dala to na sporák. Keď sa to zohrialo, naložila som to na taniere.
Tomm sa zjavil vo dverách. Usmiala som spokojne, že to už je zohriaté a pripravené na jedenie. Zobrať si tanier s jedlom a išiel nazad do obývačky. Neveriacky som sa ostala pozerať na dvere, za ktorými zašiel.
,,Emily kľud. Dýchaj!" povedala som si a sadla si za stôl v kuchyni, kde som začala jesť.
,,Len nech ti pri tom hneve nezabehne." upozornil ma Tomm.
Ja som pustila lyžicu, ktorá buchla do taniera a vydala trošku zúfali zvuk. Nato sa Tomm zasmial. Kurnik, on ma vie tak vytočiť. Vždy ho veľmi bavilo ma provokovať. To mu ostalo do teraz.
Dojedla som, dala tanier s lyžičkou do umývačky a išla za Tommom. Keď som k nemu prišla, podal mi svoj tanier. Prevrátila som očami, ale zobrala som mu ten tanier a išla som ho doložiť do umývačky. Potom som si k nemu sadla a dívali sme telku.
Je tu ďalšia časť.
VOTE a koment by potešil. ❤
Ps. Hore na obrázku je Emily s Tommom ako malý. 😃
...👋-P.
VOUS LISEZ
RAPIDITY
ActionRýchlosť. Ten pocit keď sedíte za volantom a váš aj ostatných život je vo vašich rukách. HI. postavou tochto príbehu je Emily, ktorej v krvi pôsobí rýchlosť. Miluje ,keď sedí v aute a má vietor vo vlasoch. Rodičia jej to ale zakazujú ,aby nesko...