Rýchlosť. Ten pocit keď sedíte za volantom a váš aj ostatných život je vo vašich rukách.
HI. postavou tochto príbehu je Emily, ktorej v krvi pôsobí rýchlosť. Miluje ,keď sedí v aute a má vietor vo vlasoch. Rodičia jej to ale zakazujú ,aby nesko...
Išla som Mikovi ukázať nové auto, ktoré som mu spomínala. Otvorila som dvere do garáže. Vošli sme dnu kde stali 3 autá. Dve moje a jedno mamine (otec s mamou išli do roboty otcovým autom).
,,Len mi nehovor že to Maserati je tvoje." pozeral sa naň s otvorenými ústami.
,,Sklamem ťa. Je." hrdo som vyhlásila.
,,Takže platí? Dáme si závod?" Mike sa pre istotu spýtal.
,,Jasné. Kedy?" bola som odhodlaná si to skúsiť.
Mike síce nemal vodičák, ale vedel šoférovať. Ani neviem prečo si ho ešte nespravil.
,,Podvečer?" navrhol a ja som súhlasila.
Vrátili sme sa späť dnu do obývačky. Po chvíli som si všimla, že vonka pekne sneží.
,,Jej, pozri sneží." ukázala som von oknom.
V tom sme sa na seba pozreli.
,,Puding." obidvaja sme skríkli a išli k oknu, kde sme ho nechali.
Bol celý zasnežený.
,,Aspoň nepotrebujeme šľahačku." poznamenal Mike.
Zobrali sme si každý svoj a išli si sadnúť. Však to je len sneh.
***
,,Vsadím sa, že budeš chcieť ísť v novom." povedal Mike, keď sme sa neskôr vybrali do garáže.
,,Myslíš, že keď budeš v pomalšom aute tak mám výhodu? Predbehla by som ťa kľudne aj v starej rachotine." zasmiala som sa.
,,Hej? Tak to ťa chcem vidieť." podpichol ma.
,,Fajn." hodila som mu kľúče od Maserati.
Nechápavo sa na mňa pozrel. Čakal kedy na neho vybehnem nech mi ich vráti, ale ja som nasadla do BMW a jeho zmätený výraz bol ešte viacej zmätený.
Nakoniec nastúpil a vyrazili sme. Išli sme do Irvine na dráhu. Bola celá zasnežená, ale aj napriek tomu sme sa na ňu postavili.
,,Pripravený?" spýtala som sa ho a prikývol ,,Ale ako sa odštartujeme?" trochu sme to nedomysleli.
,,Kedy budeš chcieť." povedal, ale o chvíľu neohlásene vyštartoval.
Rýchlo som sa ponáhľala za ním. Najprv bol popredu, ale podarilo sa mi ho predbehnúť.
Stále sme sa doťahovali. Raz ma predbehol on, potom ja neho, až nastal 7 a zároveň posledný okruh. Dupla som na plyn a celý okruh prefrčala a poslednú zákrutu prešla driftom, ani netuším ako sa mi to podarilo :
اوووه! هذه الصورة لا تتبع إرشادات المحتوى الخاصة بنا. لمتابعة النشر، يرجى إزالتها أو تحميل صورة أخرى.
Keď som zastavila za cieľom zostala som v šoku. Nevedela som, čo robím a predsa som to spravila.
Mike došiel o chvíľočku. Vystúpili sme a dívali na seba s otvorenými ústami.
,,Vidíš? Ja som ti to vravela." pripomenula som svoje slová.
V tom sme započuli tlieskanie. Pozreli sme sa odkiaľ išiel zvuk. Bol to nejaký muž, o ktorom som nemala ani poňatie, že tu je.
,,To bolo dobré... na dievča." pozrel sa na mňa a zostupoval schody.
,,Ďakujem. Asi." pozerala som sa na neho s obavami.
Kto to sakra je? Príde mi strašne povedomí.
,,Nemala by si záujem zúčastniť sa Capital Competition?" vyvalil rovno na mňa a v to som si spomenula. Je to ten muž, ktorý bol na tých závodoch, kde sme boli na začiatku školského roka.
,,J-ja?" zostala som v šoku.
,,Áno ty." nevedela som, čo povedať.
Bolo to lichotivé, ale nemala som pocit, že by som mala povedať áno.
,,Áno." vykríkol Mike, keď videl, že váham.
Muž sa zasmial ,,Takže?" spýtal sa, keď som neodpovedala.
Mike sa na mňa pozrel, že nech nebláznim a poviem áno. Nadýchla som sa a povedala nie moc presvedčivé, ale potvrdzujúce áno.
,,Dobre. Tu máte niečo o tom ako to prebieha a tu je moja vizitka. Je na nej číslo, ak by ste niečo potrebovali alebo mali nejaké otázky, kľudne sa obráťte na mňa." povedal a odišiel.
Po chvíli státia neschopný nič povedať, som prehovorila ,,Rodičia ma zabijú keď to zistia."
,,Majú smolu. Dali ti auto a čo sa sním robí? Jazdí sa na ňom. Takže ti nemajú čo vyčítať." povedal rozhodne.
,,Ale nie na závodenie." pripomenula som mu.
,,Čo tam po tom." zachechtal sa.
Potom sme išli už domov. Vrátili autá späť a rozlúčili sa.
Keď som prišla do svojej izby, hodila som sa rovno tvárou na posteľ. Čo som to spravila. Prečo som povedala áno? Ale nepýtal sa ma na žiadny kontakt, tak z toho môžem ešte vycúvať.
Predtým než som to rovno zavrhla, rozhodla som si ten papier prečítať a ešte som si našla niečo o tom na nete.
Začína sa od februára. Jazdí sa 10 pretekov. Presné stanovené termíny závodov nie sú.
"Ak sa chcete zapojiť treba poslať SMS na tel. číslo napísané na letáku, ktorý dostanete len od hľadača. Do SMS napíšete Idem do toho. Následne dostanete mail, kde napíšete ako sa voláte, kde bývate a koľko máte rokov. Potom vám budeme posielať správy kde a o koľkej sa začína závod a neskôr obdržíte miesto cieľa. SMS sa automatický vymazávajú po zobrazení.
Nezaujíma nás, či robíte alebo ste v škole, či iné aktivity. Trasy sú nie sú vyhradené. Väčšinou sa jazdí v hromadnej doprave, niekedy aj na pretekárskych dráhach.
Jazdí sa v celej Amerike. Je zakázané publikovanie tejto sútaže z dôvodu nelegálnosti... ATĎ."
V skratke vysvetlené pravidlá sútaže.
Takže mám čas do februára o tom popremýšľať. Ale ak sa do toho zapojím, zrejme, budem musieť len tak odísť zo školy a trepať sa bohvie kde. Zrazu si zmyslia, že preteky budú v Buenos Aires, a ako sa tam tak rýchlo dostanem? Zatiaľ sa mi to moc nezdá.
Čo sa týka bodovania, najviac bodov je 20 a najmenej pochopiteľne 0. Taktiež sa tam spomínalo, že keď sa niektorý zo závodníkov nezúčastní preteku má mínus 30 bodov.
