RAPIDITY

XXII.

Po prázdninách zase škole.

Ráno som skoro infarkt dostala keď ma zobudil budík. Odvykla som si od skorého vstávania.

Celý deň som čakala, kedy za mnou príde Mike a bude sa ma pýtať na Capital Competition.

,,Tak ako si sa rozhodla?" spýtal sa ma, keď sme sa stretli na obede.

,,Neviem." pokročila som ramená.

Potiahol ma von pred jedáleň.

,,U teba neviem znamená nie."

,,To nie je pravda." ohradila som sa.

Mike len ironicky prikývol.

,,Mike, čítal si si o tej súťaží?" pokrútil hlavou.

,,Nie. Vidíš. Musela by som sa len tak vytratiť zo školy a písalo sa tam, že sa to môže konať aj v južnej Amerike."

,,A?" nechápal čo tým chcem povedať.

,,A?" zopakovala som po ňom trochu podráždene ,,Ak o tom nevieš, minulý školský rok som len tak tak dokončila a nemienim to tento rok opakovať!" pripomenula som mu.

,,Ako chceš." rezignovane mykol plecami a odišiel.

***

Už som doma a premýšľam. Neviem, čo mám robiť. Mám zmätok v hlave. A ak by to rodičia zistili zabili by ma, ak nie niečo horšie.

Nedalo sa mi ani sústrediť na učenie, a tak som sa na to vykašľala. Vyšla som z izby a chcela som ísť dole do kuchyne si zobrať niečo sladké na nervy, ale zastavila ma Austinová izba.

Spomenula som si, čo mi Luke povedal. On a Austin tiež jazdili v CC.

,,Emily!" započula som otca z dola.

,,Áno!" odkričala som mu späť.

,,Poď sme, prosím ťa."

Bola som celkom mimo, prečo je otec už doma. Zišla som tedy dole, aby som zistila, čo chce.

,,Upratala, by si to BMW? O pár dní si pre neho príde kupca."

Zarazilo ma to. Predáva Austinové auto. Teda vedela som o tom, že ho predá, keď mi kúpili nové, ale tak trochu som dúfala, že sa to nestane.

,,Jasné." neochotne som prikývla a rovno zamierila do garáže.

Otvorila som kufor, v ktorom bolo dosť vecí. Zašla som si preto pre pár škatúľ a poukladala to do nich.

Potom som prešla dopredu k palubnej doske. Otvorila som priehradku a zbadala to tlačítko, ktoré raz Mike použil, keď išli za nami policajti. Bola to malá škatuľka s dvomi tlačítkami. Nad jednou bolo napísané ŠPZ a nad druhou rýchlosť. Nevedela som, čo to robí, ale zrejme to malo pomáhať pri závodení.

Chcela som odtiaľ tú škatuľku zobrať, ale nadalo sa. Bola pripevnená káblami, ktoré sa tiahli dozadu do priehradky.

Nechcela som ich odstrihnúť a do káblov sa moc nevyznám. Povedala som si, že to pre dnešok nechám tak a neskôr sa niekoho spýtam, či mi s tým nepomôže. Ešte že sa otec nerozhodol ho upratať sám.

Skontrolovala som tienitká (alebo ako to nazvať) a vybrala som z nich papiere. Pozerala som sa, čo sú to za papiere. Väčšinou nejaké bločky z autoservisov a vecí do auto. Narazila som aj na fotku mňa a Austina, ako sme stáli pri tomto aute. Tú som si dala do vrecka a papiere hodila do jednej z krabíc.

Vyšla som do svojej izby a fotku položila na komodu. Rozmýšľala som, že by som si ju dala zarámovať a vystavila si ju k ostatným.

Niečo mi v tej chvíli hovorilo, aby som CC skúsila. Mala som pocit, že by som tak bola bližšie k Austinovi.

Nespomínalo sa nič o tom, že by som nemohla z toho vycúvať, len že ak neprídem zapíšu mi -30 bodov. Tak skončím posledná, no big deal.

Zobrala som mobil a poslala sms Idem do toho. Napísala som to aj Mikovi, ktorý sa potešil a napísal mi, že ak budem niečo potrebovať počas súťaže, môžem sa na neho kedykoľvek spoľahnúť.

Spencer a Joshovi som zatiaľ nič nehovorila.

Ďalšia časť. 😃

VOTE a koment by potešil.❤

...👋-P.