RAPIDITY

XV.

Včera večer začalo strašne snežiť. S ostatnými sme sa dohodli, že to využijeme a pôjdeme sa vyblbnúť do snehu.

Nasnežilo hromadu snehu, tak sme zašli na ihrisko. Obliekli sme si šuštiaky a zimné bundy, aby nám nebola príliš veľká zima.

Našli sme si miesto a začali stavať snehuliaka. Pripojili sa k nám aj deti a pomáhali nám postaviť obrovského snehuliaka.

Keď som sa začala s Joshom hádať, ako bude vyzerať, začali sme sa strkať a nakoniec to prešlo až k brutálnej guľovačke. Neskôr, keď sme sa ukľudnili, prešli sme aj s deťmi na blízky kopec, z ktorého sme sa spúšťali.

Domov sme sa pobrali až večer. Bola som úplne celá vyčerpaná, ale spokojná. Bolo to super. Bude mi to chýbať keď budeme dospelý.

Povyzliekala som sa a spravila si horkú kúpeľ.

***

Na druhý deň sme sa zišli u Mikea. Nemal nikoho doma a po včerajšku sme si chceli oddýchnuť.

Keďže sme boli trochu poprechladaný, spravili sme sa najprv horúci čaj. Rozložili sme gauč, aby sme sa naň pomestili, zabalili sa do diek, a zapli si film.

Tieto dva dni som si užila. Milujem tráviť čas s najbližšími ľudmi. Nechcela som, aby sa tento víkend skončil, ale nedalo sa nič robiť. 

Keď som prišla domov spravila som si pár úlohu, ktoré sme mali, a na učenie som sa vykašlala. Potom som si dala rýchlu sprchu a skočila som do postele.

Čo skoro sú tu vianočné sviatky, čo znamená, že si moc neoddýchnem. Každý rok beháme po rodine na návštevy. Nebudem mať čas si len tak sadnúť a celý deň pochillovať s priateľmi, ale tešila som sa aj tak.

***

Bola som v škole. Skončila sa nám hodina a mali sme ísť na obed, ale učiteľka nám - mňa a Josha, zdržala ešte v triede. Keď nám už dovolila ísť utekali sme do jedálne, aby sme sa stihli najesť.

,,Kde ste boli tak dlho?" spýtala sa nás Spencer.

,,Učka nás zdržala." povedal Josh.

My dvaja chodíme spolu na španielsky jazyk a Spencer s Mikom majú francúzštinu.

,,Ježiši to je krása." zhíkla som pri pohľade von oknom. Snežilo tam ako v rozprávke.

Nakoniec som prežila ešte jednu hodinu a išla domov. Ako vždycky chalani išli iným smerom, ako my so Spencer. Dnes sa k nám pripojil aj Luke, ktorý končil rovnako.

Keď sme už boli pri Lukovej ulici, zastali sme a začali sa rozprávať. Boli sme tam aj zo pol hodinu. Potom sme sa rozlúčili s Lukom a ja so Spencer sme pokračovalo ďalej.

Doma ma čakalo prekvapenie. Bola u nás návšteva a to ujo Jake a bratranec Tomm, ktorý bývajú v L.A.

Keď som zbadala Tomma padla mi taška na zem a rozbehla som sa k nemu. Nevidela som ho večnosť. Skočila som na neho a objala ho. Vtom sa začali smiať a ja som z neho rýchlo zliezla. Začervenala som sa za svoje prehnané privítanie.

,,Prepáč." ospravedlnila som sa mu.

,,Pohode." povedal a tváril sa stále kamene.

Prišlo mi to čudné, lebo on bol vždy taký šašo a nikdy sa nezaobišiel bez poznámky.

,,Ehmmm... Čo tu robíte?" otočila som sa na Jakea.

,,Prišiel som dať Tomma na terapiu. Ako si si mohla všimnúť je čudný. Posledné 4 mesiace je takýto." ukázal naňho.

Tomm len prevrátil oči a vzdychol si. Zrejme mu išli takéto reči už hore krkom.

,,Sofia išla na svadbu svojej kamarátky do Írska a ja musím ísť na pracovnú cestu a keď tvoja mama súhlasila, že tu bude môcť ostať na pár dní, tak som ho doviezol." vysvetlil mi Jake a ja som sa pozrela na Tomma.

Moje privítanie mi prišlo ešte viac prehnanejšie a k tomu som sa cítila strašne trápne.

,,Choď Tommovi, prosím ťa, ukázať hosťovskú izbu na poschodí." poprosila ma mama.

,,Okej. Poď!" zobrala som mu jednu tašku a išli sme hore.

Otvorila som dvere a ukázala som rukou aby vošiel. Tá izba nebola otvorená celú večnosť, ale mama ju zrejme pripravila, lebo nebola vôbec tak zaprášená, ako som si myslela, že bude.

,,Tak sa vybaľ a ak budeš niečo potrebovať, tak si hádam pamätáš, kde mam izbu. Sú to tie najbližšie dvere pri schodoch." usmiala som sa a išla som si hodiť veci do izby.

Tak to bude ešte zaujímavé. Tomm je dákysi iný. Dúfala som, že sa to časom spraví a bude to také ako kedysi.

Ďalšia časť. Dúfam, že sa páčila. ☺

VOTE a koment by potešil. ❤

... 👋-P.